? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V roku 2032 má asteroid 2024 YR4 štyri percentá šancu trafiť Mesiac.
- Náraz by vytvoril kráter široký približne jeden kilometer a spustil najsilnejšie „mesiacotrasenie“ v histórii.
- Na Zemi by sme mohli vidieť až 20 miliónov meteorov za hodinu.
- Rizikom je ohrozenie satelitov a možný kolaps orbitálnej infraštruktúry.
Predstav si Vianoce 2032. Je noc, obloha je jasná, no zrazu sa začne meniť na ohnivý dážď. Nie stovky, nie tisíce, ale milióny meteorov za hodinu. Takýto scenár nie je len sci-fi. Podľa vedcov existuje približne štvrtinová šanca zo sto, že asteroid 2024 YR4 zasiahne Mesiac, píše portál Universe Today.
Teleso má priemer približne 60 metrov a ak by narazilo do povrchu nášho kozmického suseda, uvoľnilo by energiu porovnateľnú so stredne silnou termonukleárnou zbraňou. Pre Mesiac nič fatálne. Pre vedu? Absolútne jedinečná príležitosť.
Na túto možnosť sa pozerá aj nová štúdia Yifana Hea z Tsinghua University a jeho tímu, publikovaná na arXiv. Vedci sa v nej nesústredia len na riziká, ale aj na to, čo by sme sa z takejto katastrofy mohli naučiť.
Kráter ako otvorená učebnica
Ak asteroid skutočne zasiahne Mesiac 22. decembra 2032, vznikne kráter široký približne jeden kilometer a hlboký 150 až 260 metrov. V jeho strede by sa nachádzala asi 100-metrová masa roztavenej horniny.
Takýto čerstvý kráter by bol pre vedcov darom z nebies. Porovnaním s inými krátermi na Mesiaci by sme lepšie pochopili jeho bombardovaciu históriu a to, ako sa jeho povrch formoval počas miliárd rokov.
Náraz by navyše spustil globálne „mesiacotrasenie“ s magnitúdou okolo 5,0. Išlo by o najsilnejší zaznamenaný otras na Mesiaci. A keďže sa ľudstvo na Mesiac vracia s novými misiami a vedeckými prístrojmi, bude tam v tom čase pravdepodobne viac seizmometrov než kedykoľvek predtým.
Pozorovanie šírenia týchto otrasov by nám umožnilo nahliadnuť do vnútra Mesiaca bez toho, aby sme doň museli umelo „strieľať“. Doslova by sa nám sám otvoril.
James Webb a roztavený Mesiac
Náraz by odparil horninu a vytvoril plazmu. Z oblasti Tichého oceánu by bol jasne viditeľný voľným okom. A aj niekoľko dní po dopade by sa roztavený materiál stále ochladzoval.
Práve vtedy by nastúpili infračervené observatóriá, ako vesmírny teleskop Jamesa Webba. Tie by mohli detailne sledovať, ako sa mesačný povrch po takomto šoku správa. Takéto dáta dnes neexistujú a ani ich nevieme realisticky získať inak. Pre fyzikov skúmajúcich vysokoenergetické nárazy by to bol moment, na ktorý sa čaká celé generácie.
Dážď z Mesiaca
Výbuch by vyvrhol obrovské množstvo materiálu do vesmíru. Odhaduje sa, že až 400 kilogramov úlomkov by mohlo prežiť vstup do atmosféry Zeme. V praxi by to znamenalo bezplatnú, veľkorozmernú „misiu návratu vzoriek z Mesiaca“. Aj keď by boli tieto kúsky pri dopade spálené, stále by šlo o mimoriadne cenný materiál.
Simulácie hovoria, že na vrchole tohto kozmického predstavenia by mohlo do našej atmosféry vstupovať až 20 miliónov meteorov za hodinu. Na „čele“ planéty, ktorá by sa práve otáčala smerom k Mesiacu, by bola väčšina z nich viditeľná voľným okom. Každú hodinu by sa objavilo aj 100 až 400 ohnivých gulí, väčších fragmentov.
Ak si videl epizódu The Eye zo seriálu Andor alebo čítal knihu Seveneves od Neala Stephensona, vieš, aké ohromujúce môže byť niečo podobné.
Temná stránka krásneho neba
Lenže tých 400 kilogramov mesačných úlomkov musí niekde dopadnúť. Podľa modelov by najviac zasiahli Južnú Ameriku, severnú Afriku a Arabský polostrov.
Nie sú to najhustejšie obývané regióny sveta, ale aj pár kilogramov vesmírnej horniny, ktoré dopadnú na mesto ako Dubaj, môžu spôsobiť reálne škody.
Ešte väčšie riziko však hrozí na obežnej dráhe. Mrak úlomkov by mohol vážne ohroziť satelitné megakonštelácie, ktoré dnes zabezpečujú navigáciu, internet a komunikáciu.
V najhoršom prípade by mohol spustiť takzvaný Kesslerov syndróm - reťazovú reakciu kolízií, ktorá by v priebehu niekoľkých rokov zničila veľkú časť orbitálnej infraštruktúry a na dlhý čas znemožnila bezpečné vypúšťanie nových objektov do vesmíru. Aj preto už niektoré vesmírne agentúry zvažujú misiu, ktorá by asteroid 2024 YR4 jemne vychýlila z dráhy.
Rozhodnutie, ktoré ešte nepadlo
Stále však hovoríme len o štyroch percentách. Nie je to astronomicky malá šanca, ale ani niečo, čo by bolo isté. Skôr niečo medzi výhrou v lotérii a hodením dvadsiatky v Dungeons & Dragons.
Ak by sa však tieto čísla v nasledujúcich rokoch zvýšili, ľudstvo bude musieť rozhodnúť - necháme Mesiac dostať zásah a získame bezprecedentné vedecké dáta, alebo asteroid odkloníme a ochránime svoju orbitálnu infraštruktúru a možno aj niekoľko životov?
Jedno je isté. Aj malý kameň vo vesmíre môže prinútiť celú planétu zamyslieť sa nad tým, čo je pre nás dôležitejšie, či poznanie, alebo bezpečie.
