💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci dokázali premeniť plast z fliaš na liek levodopa používaný pri Parkinsonovej chorobe.
- Plast obsahuje uhlík, ktorý možno využiť ako surovinu pre výrobu liekov.
- Proces využíva geneticky upravené baktérie E. coli.
- Technológia je zatiaľ v laboratóriu, no môže pomôcť znížiť závislosť od fosílnych palív.
Plast si väčšina z nás spája s odpadom. Skončí v koši, na skládke alebo sa postupne rozpadá na takzvané mikroplasty - extrémne malé plastové častice, ktoré sa dostávajú do vody, pôdy a napokon aj do nášho tela, píše portál The Conversation.
Vedci však teraz ukázali, že plast môže mať oveľa prekvapivejšie využitie. V štúdii publikovanej v magazíne Nature Sustainability výskumníci z University of Edinburgh demonštrovali, že plastový odpad môže slúžiť ako surovina na výrobu liekov.
Kľúčom je uhlík - plast je ním doslova „nabitý“, pretože jeho molekuly sú postavené práve z uhlíkových reťazcov. Vedci preto využili geneticky upravené baktérie Escherichia coli (skrátene E. coli). Ide o mikroorganizmy, ktoré sa bežne používajú v biotechnológiách.
V tomto prípade ich výskumníci „naprogramovali“ tak, aby dokázali rozložiť plast typu PET (materiál používaný napríklad v nápojových fľašiach alebo potravinových obaloch) a premeniť ho na levodopu. Ten je jeden z najdôležitejších liekov používaných pri liečbe Parkinsonovej choroby.
Prečo je levodopa taká dôležitá?
Parkinsonova choroba je neurologické ochorenie, ktoré postihuje viac než 10 miliónov ľudí na svete. Typické sú najmä tras, stuhnutosť svalov a problémy s pohybom. Levodopa pomáha dopĺňať dopamín - chemickú látku v mozgu, ktorá riadi pohyb. Práve jej nedostatok spôsobuje mnohé symptómy Parkinsonovej choroby.
Tradičná výroba tohto lieku je však pomerne komplikovaná. Zahŕňa viacero chemických krokov založených na fosílnych palivách, čo znamená vysokú spotrebu energie aj uhlíka. Nový biologický proces by mohol byť jednoduchší a ekologickejší.
Nie je to prvý pokus
Tím z Edinburghu sa podobnými experimentmi zaoberá už niekoľko rokov. V predchádzajúcich štúdiách ukázal, že plast možno premeniť aj na paracetamol, jeden z najpoužívanejších liekov proti bolesti. V laboratóriu dokázali výskumníci premeniť až 90 percent plastu z jednej litrovej PET fľaše na paracetamol za 24 hodín. To zodpovedá približne deviatim tabletám s dávkou 500 miligramov.
Podobné experimenty robia aj ďalšie vedecké tímy. V roku 2022 napríklad výskumníci z University of Southern California ukázali, že plast polyetylén, používaný napríklad v igelitových taškách, dokážu geneticky upravené huby rozložiť na chemické látky využiteľné pri výrobe antibiotík alebo liekov na znižovanie cholesterolu.
Ďalší výskum vedený University of St Andrews spolu s partnermi z Holandska a Nemecka zas ukázal, že PET plast možno premeniť na chemické látky používané pri vývoji liekov proti rakovine alebo pri liečbe nekontrolovaného krvácania.
Chcú ísť ešte ďalej
Hoci výsledky vyzerajú sľubne, ide zatiaľ len o laboratórne experimenty. Aby sa takáto výroba dostala do priemyslu, budú musieť inžinieri vyvinúť lacné výrobné procesy a regulačné úrady overiť, že takto vzniknuté lieky spĺňajú prísne bezpečnostné normy.
Výzvou bude aj samotný zber plastového odpadu, ktorý dnes často konkuruje lacným surovinám z fosílnych palív. Aj tak však výskum ukazuje zaujímavú možnú budúcnosť - svet, v ktorom sa časť plastového odpadu nemusí končiť na skládke, ale môže sa premeniť na niečo oveľa hodnotnejšie, napríklad na lieky.
