💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci objavili v kliknutiach vorvaňov štruktúru podobnú ľudskej výslovnosti.
- Zvuky sa kombinujú podľa pravidiel, podobne ako samohlásky v jazyku.
- Každý vorvaň má vlastný štýl „hovorenia“.
- Vedci veria, že sme bližšie k pochopeniu toho, čo si veľryby medzi sebou hovoria.
Keď sa skupina vorvaňov ozýva v oceáne, človek počuje sériu rýchlych kliknutí. Znejú ako zvláštny elektronický signál alebo sonar. Dlho sa predpokladalo, že ide len o jednoduché zvuky na orientáciu v tme oceánu, píše portál ScienceAlert.
Nový výskum, publikovaný v magazíne Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, však naznačuje niečo oveľa zaujímavejšie - tieto kliknutia môžu byť súčasťou komunikačného systému, ktorý sa v niektorých črtách podobá ľudskej reči. Vedci z organizácie Project CETI analyzovali zvuky vorvaňov, ktoré sa nazývajú kódy.
Ide o krátke sekvencie kliknutí, ktoré veľryby vydávajú v skupinách. Podľa tímu vedeného lingvistom Gašperom Begušom z University of California v Berkeley majú tieto zvuky prekvapivo komplexnú štruktúru. „Všetkých päť vlastností má veľmi blízke paralely vo fonetike a fonológii ľudských jazykov, čo naznačuje nezávislý vývoj,“ píšu vedci.
Samohlásky v oceáne
Výskumníci zistili, že kliknutia vorvaňov možno rozdeliť do rôznych kategórií, ktoré sa správajú podobne ako samohlásky v ľudskej reči. Vedci identifikovali dva typy kliknutí:
- a-kódy
- i-kódy
Rozdiel medzi nimi spočíva v takzvaných formantoch, teda v rezonančných frekvenciách zvuku. Ide o akustické vlastnosti, ktoré dávajú zvuku jeho charakter. Jednoducho povedané - podobne ako ľudia vyslovujú rôzne samohlásky, aj vorvane dokážu vytvárať rôzne „typy“ kliknutí.
Tieto zvuky sa navyše správajú podobne ako ľudské hlásky. Niektoré sú dlhšie, iné kratšie a môžu sa navzájom ovplyvňovať, keď sa objavia vedľa seba. Napríklad v ľudskej reči sa niektoré zvuky spájajú a vytvárajú nový zvuk, ako keď sa „a“ a „u“ spoja do zvuku podobného „au“.
Vedci analyzovali takmer 4-tisíc sekvencií kliknutí od 15 jednotlivých vorvaňov zaznamenaných v Karibiku v rokoch 2014 až 2018 v rámci Dominica Sperm Whale Project. Ukázalo sa, že jednotlivé veľryby majú vlastné tempo a štýl používania týchto zvukov. Inými slovami - každý vorvaň môže mať svoj osobný „prízvuk“. Takéto rozdiely sú typické aj pre ľudskú komunikáciu. V rôznych regiónoch alebo komunitách sa jazyk používa trochu inak.
Je to jazyk?
Vedci zatiaľ opatrne hovoria len o komunikačnom systéme, nie o jazyku. Jazyk totiž vzniká až vtedy, keď sa zvuky dokážu spájať do štruktúrovaných správ s konkrétnym významom. A zatiaľ nevieme, čo presne jednotlivé kliknutia znamenajú.
„Ukazujeme, že komunikačný systém vorvaňov má vlastnosti, ktoré ho robia podobným ľudskej fonológii,“ píšu vedci. Cieľom Project CETI je ísť ešte ďalej - pomocou strojového učenia analyzovať tisíce hodín nahrávok a pokúsiť sa skutočne pochopiť, čo si veľryby hovoria.
Ak by sa to podarilo, mohlo by to zásadne zmeniť náš pohľad na jazyk. Možno by sme zistili, že schopnosť vytvárať komplexnú komunikáciu nie je unikátna len pre ľudí. A možno by sme po prvý raz v histórii dokázali komunikovať s iným inteligentným druhom na jeho vlastnej úrovni.
Vedci to zatiaľ označujú len za prvý krok. „Naše zistenia ukazujú, že vokalizácie vorvaňov sú mimoriadne komplexné a pravdepodobne predstavujú jeden z fonologicky najsofistikovanejších komunikačných systémov v živočíšnej ríši,“ uvádzajú.
