Nejde len o fascinujúcu kuriozitu pre milovníkov oceánu. Táto nahrávka by mohla pomôcť lepšie pochopiť, ako veľryby medzi sebou komunikovali v čase, keď bol svet pod hladinou omnoho tichší než dnes, píše portál ScienceAlert.
Hlavnou „hviezdou“ tejto výnimočnej nahrávky je vráskavec dlhoplutvý, obrovský morský cicavec, ktorého ľudia obdivujú pre pokojné správanie (aj preslávené výskoky nad hladinu). Jeho spev však teraz znie ešte výnimočnejšie, pretože sa zachoval z obdobia, keď oceán neprehlušovala dnešná intenzívna lodná doprava, technológie a ďalší hluk vytvorený človekom.
Vedci vďaka tomuto objavu nezískali len dávny zvuk, ktorý vydáva veľryba, ale podľa morského bioakustika Petra Tyacka z Woods Hole Oceanographic Institution aj akýsi zvukový obraz oceánu z konca 40. rokov. Zrekonštruovať, ako kedysi oceán znel, je totiž veľmi ťažké, a keďže veľryby citlivo reagujú na hluk vo svojom prostredí, takáto nahrávka môže pomôcť ukázať, ako veľmi sa ich svet za desaťročia zmenil.
Dnes už vieme, že veľryby menia svoje hlasové správanie podľa toho, čo sa okolo nich deje. Ak je oceán hlučnejší, mení sa aj spôsob, akým sa navzájom dorozumievajú.
Hlas z temných hlbín
Zaujímavý je aj samotný príbeh toho, ako nahrávka vznikla. Vedci z Woods Hole boli v roku 1949 na výskumnej lodi, kde testovali sonar a robili akustické experimenty v spolupráci s americkým Úradom námorného výskumu. Keď zachytili zvláštny zvuk, netušili, čo presne počujú. Napriek tomu si povedali, že ho radšej nahrajú a uchovajú. Ashley Jester z Woods Hole neskôr vysvetlila, že práve zvedavosť ich viedla k tomu, že nechali zariadenie bežať a dokonca cielene nahrávali aj v momentoch, keď loď sama nevytvárala žiadny hluk. Chceli zachytiť čo najviac, a dobre urobili. O desaťročia neskôr sa ukázalo, že si vlastne nechtiac odložili zvukový poklad.
Na nahrávku vedci narazili až minulý rok pri digitalizácii starých audioarchívov. Bola uložená na plastovej platni, ktorú vytvoril prístroj Gray Audograph – typ diktafónu používaný v 40. rokoch. A práve to, že záznam nebol na páske, ale na plastovej platni, zohralo veľkú úlohu. Mnohé dobové pásky sa totiž medzičasom poškodili alebo úplne zanikli, no táto platňa zostala zachovaná vo výnimočne dobrom stave.
Možno ešte zaujímavejšie než technický detail je to, čo táto nahrávka pripomína o veľrybách samotných. Ich zvuky sú zásadnou súčasťou ich života: pomáhajú im orientovať sa, hľadať potravu, nájsť sa navzájom a vnímať okolie v obrovskom priestore oceánu. Niektoré druhy vydávajú pískanie či volania, no vráskavce dlhoplutvé sú známe tým, že vytvárajú komplexné, takmer hypnotické vokalizácie, ktoré môžu pôsobiť až étericky (alebo pre niekoho melancholicky).
Podľa vedca Hansena Johnsona z Anderson Cabot Center for Ocean Life pri New England Aquarium je veľrybí spev jednoducho krásny na počúvanie... a práve táto krása už dávno inšpirovala množstvo ľudí k väčšiemu záujmu o oceán a život v ňom.
