💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Päť minút pohybu denne môže znížiť riziko predčasnej smrti.
- Najviac z toho profitujú ľudia, ktorí sa hýbu najmenej.
- Aj skrátenie sedenia o 30 minút má zmysel.
- Každý pohyb sa počíta, aj ten najmenší.
Všetci vieme, že pohyb je dobrý pre zdravie. Menej sa však hovorí o tom, aký veľký rozdiel dokáže spraviť naozaj malá zmena v každodennom režime, píše portál ScienceAlert. Nový výskum publikovaný v magazíne The Lancet ukazuje, že aj drobnosti, ktoré znejú až smiešne jednoducho, môžu mať prekvapivo veľký dosah.
Veľká vzorka ľudí
Vedci analyzovali dáta z nositeľných zariadení viac ako 130-tisíc ľudí z viacerých krajín. Zamerali sa na to, čo by sa stalo, keby ľudia pridali len päť minút pohybu denne, alebo keby skrátili čas strávený sedením o pol hodiny.
Výsledok? Aj takáto miniatúrna zmena je spojená s citeľným zlepšením dĺžky života. Výskum viedol tím z Norwegian School of Sport Sciences a rozdelil účastníkov do dvoch skupín. Prvá bola takzvaná vysokoriziková skupina, teda dvadsať percent najmenej aktívnych ľudí. Druhá zahŕňala všetkých okrem dvadsiatich percent najaktívnejších.
„Malé a realistické zvýšenie stredne až intenzívnej fyzickej aktivity o päť minút denne môže zabrániť až šiestim percentám všetkých úmrtí pri vysokorizikovom prístupe a desiatim percentám úmrtí pri populačnom prístupe,“ píšu výskumníci v publikovanej štúdii.
„Zníženie sedavého času o 30 minút denne môže zabrániť menšiemu, no stále významnému podielu úmrtí v oboch scenároch.“
Najviac získajú tí, ktorí robia najmenej
Tieto čísla nevznikli tak, že by vedci sledovali ľudí celé roky. Použili štatistické modely, ktoré odhadovali riziko úmrtia každého účastníka a porovnávali ho s ostatnými. Vďaka tomu dokázali simulovať, ako by sa toto riziko zmenilo pri miernom zvýšení pohybu.
Najzaujímavejší záver? Najväčšie benefity sa ukázali u ľudí, ktorí sa hýbu najmenej a väčšinu dňa presedia. Inými slovami: ak dnes nerobíš takmer nič, aj úplné minimum ti môže priniesť neúmerne veľký zisk. Štúdia síce nemôže s istotou dokázať priamu príčinu a následok, no rozsah dát a sila súvislostí naznačujú, že ide o niečo, čo má zmysel brať vážne.
„Skúmali sme iba celkovú úmrtnosť, preto by sa budúci výskum mal zamerať aj na iné zdravotné výsledky,“ píšu autori. „Potrebný je aj ďalší výskum využívajúci zariadeniami meranú fyzickú aktivitu v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde sa veková štruktúra, úroveň pohybu a záťaž chorobami líšia od tých v tejto štúdii.“
Keď nemáš čas ani motiváciu
Pre každého, kto bojuje s časom, únavou alebo motiváciou, sú tieto zistenia povzbudzujúce. Nemusíš hneď meniť celý život. Stačí pár minút svižnej chôdze, krátka jazda na bicykli alebo jednoducho pol hodiny menej sedieť.
Samozrejme, stále platí, že viac pohybu je lepšie. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 150 minút stredne až intenzívnej aktivity týždenne. No realita je taká, že veľa ľudí sa k tomuto číslu ani nepriblíži.
„Jasným posolstvom, ktoré chceme odovzdať je, že každý pohyb sa počíta a že najväčšie zdravotné zisky vidíme práve vtedy, keď sa neaktívni ľudia začnú aspoň trochu hýbať,“ hovorí vedec Daniel Bailey z Brunel University of London, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
„Praktickí lekári, tvorcovia politík či kampaní by sa mali zamerať na podporu pacientov a verejnosti v týchto malých zmenách ako v štartovacom bode, ktorý ľuďom umožní postupne zvyšovať svoju aktivitu ešte viac.“
