💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nebo podľa vedca neleží v metafore, ale na konkrétnom mieste vo vesmíre.
- Ukazuje na takzvaný kozmický horizont - hranicu pozorovateľného sveta.
- Za touto hranicou sa podľa fyziky zastavuje čas.
- Malo by tam existovať niečo, kam sa živý človek nikdy nedostane.
Po stáročia sa vedci a teológovia míňajú v jednej zásadnej otázke - existuje nebo? A ak áno, je to len symbol, alebo skutočné miesto? Ako píše portál Unilad, zatiaľ čo popkultúra ho vykresľuje ako nekonečné biele oblaky s anjelmi, americký vedec tvrdí, že realita môže byť oveľa doslovnejšia. Dokonca natoľko, že by sa nebo dalo lokalizovať v rámci vesmíru.
S touto myšlienkou prišiel doktor Michael Guillen, bývalý lektor fyziky na Harvarde, ktorý má doktoráty z fyziky, matematiky aj astronómie. Svoju teóriu zverejnil v otvorenej eseji pre Fox News, kde sa pokúsil spojiť modernú kozmológiu s biblickými textami.
Vesmír, ktorý sa rozbieha od nás
Guillen začína pri jednom zo základných faktov modernej astronómie - vesmír sa rozpína. A nielen to, čím je objekt vzdialenejší, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľuje. Tento jav prvýkrát opísal Edwin Hubble v roku 1929.
Guillen to vysvetľuje takto: „V roku 1929 americký právnik, z ktorého sa stal amatérsky astronóm, Edwin Hubble objavil, že galaxie sa od seba vzďaľujú ako šrapnely po výbuchu bomby. Hubble tiež zistil, že existuje jasný vzorec: čím vyššie v priestore sa galaxia nachádza, čím ďalej je od Zeme, tým rýchlejšie sa vzďaľuje od Zeme a všetkého ostatného.“
Z tohto vzorca vyplýva fascinujúci dôsledok. Existuje vzdialenosť, pri ktorej by sa galaxia pohybovala rýchlosťou svetla.
Hranica, ktorú neprekročíš
Ako pokračuje: „Teoreticky by sa galaxia, ktorá je 273 biliónov biliónov míľ od Zeme, pohybovala rýchlosťou 186-tisíc míľ za sekundu, čo je rýchlosť svetla. Táto vzdialenosť, niekde úplne ‘hore’ v priestore, sa nazýva kozmický horizont. To znamená, že ty ani ja sa nikdy nemôžeme dostať ku kozmickému horizontu - ani na tej najvýkonnejšej, jadrom poháňanej rakete, akú si dokážeme predstaviť, pretože, ako vysvetlil Einstein vo svojej špeciálnej teórii relativity, iba svetlo a určité iné nemateriálne javy sa môžu pohybovať rýchlosťou svetla.“
A práve tu prichádza zlom. Guillen totiž tvrdí, že tento kozmický horizont môže byť tým, čo náboženské texty nazývajú nebom.
Biblia a „hore“
Podľa neho je zaujímavé, ako Biblia pracuje s pojmom neba: „Podľa Biblie je najnižšou úrovňou neba zemská atmosféra. Strednou úrovňou je vesmír. Najvyššia úroveň neba je to, o čom hovoríme: miesto, kde prebýva Boh.“
A dodáva: „Pokiaľ ide o polohu neba, Biblia obsahuje množstvo veršov, ktoré opisujú, že sa pozeráme ‘hore’ k Bohu v nebi a že Boh sa pozerá ‘dole’ na nás na Zemi.“ Kozmický horizont je doslova najvyššie „hore“, kam sa v známom vesmíre dá dostať. A pritom ho nikdy nemôžeme prekročiť.
Miesto, kde sa zastaví čas
Guillen ide ešte ďalej. Tvrdí, že moderná fyzika opisuje kozmický horizont spôsobom, ktorý nápadne pripomína náboženské predstavy posmrtného sveta:
„Podľa modernej kozmológie existuje celý vesmír za kozmickým horizontom. Je však navždy skrytý, pretože sa k nemu nikdy nemôžeme dostať, nieto ho prekročiť. Naše najlepšie astronomické pozorovania, a Einsteinove teórie špeciálnej a všeobecnej relativity, naznačujú, že čas sa na kozmickom horizonte zastavuje. V tej špeciálnej vzdialenosti, niekde úplne hore v hlbokom, hlbokom, hlbokom priestore, neexistuje minulosť, prítomnosť ani budúcnosť. Existuje len bezčasovosť.“
Priestor tam však podľa neho existuje ďalej: „Na rozdiel od času však priestor na kozmickom horizonte a za ním existuje. To znamená, že skrytý vesmír za kozmickým horizontom je obývateľný, hoci iba svetlom a svetlu podobnými entitami.“
A ešte jedna myšlienka, ktorá znie takmer mytologicky: „Podľa modernej kozmológie je kozmický horizont lemovaný úplne najstaršími nebeskými objektmi v pozorovateľnom vesmíre. To znamená, že čokoľvek existuje za kozmickým horizontom, predchádza tieto najstaršie objekty... predchádza takzvaný veľký tresk... predchádza začiatok pozorovateľného vesmíru.“
Veda, ktorá sa dotýka viery
Práve táto kombinácia vlastností ho priviedla k záveru, že ide o viac než len fyzikálnu hranicu. Je „hore“. Je nedosiahnuteľná pre živých. Je bezčasová. Je obývateľná iba nemateriálnymi bytosťami. A mala by byť domovom niekoho, kto predchádza samotný vesmír.
Presne tak, ako to opisujú náboženské texty. Guillen netvrdí, že dokázal existenciu neba. Tvrdí však, že ak by malo mať fyzikálnu adresu, kozmický horizont je zatiaľ najlepším kandidátom, akého máme.
