💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci už zmapovali mozog ovocnej mušky.
- Teraz chcú simulovať celý ľudský mozog.
- Pomôže im jeden z najsilnejších superpočítačov sveta.
- Aj tak to nebude „skutočný“ mozog.
Predstav si, že by si vedel spustiť ľudský mozog ako program. Nie metaforicky, ale doslova. Miliardy neurónov, bilióny spojení, myšlienky, impulzy, vzorce správania. Nie v lebke, ale v superpočítači. Presne týmto smerom sa dnes pozerajú vedci v Nemecku, píše portál Futurism.
V roku 2024 sa výskumníkom podarilo niečo, čo ešte pred pár rokmi znelo ako sci-fi - vytvorili prvú kompletnú mapu mozgu ovocnej mušky. Napriek tomu, že ide o drobný hmyz, jej mozog obsahuje takmer sto päťdesiat metrov „káblov“ a viac než päťdesiat miliónov synapsií v priestore veľkosti zrnka piesku.
Výsledok? Neuveriteľne detailný pohľad na to, ako sa signály pohybujú v živom mozgu. Vedci z Jülich Research Centre v Nemecku chcú ísť omnoho ďalej - vytvoriť simuláciu celého ľudského mozgu. Nie ako abstraktný model, ale ako funkčný digitálny systém, v ktorom budú „strieľať“ miliardy neurónov.
Prečo to doteraz nevyšlo
Podobné ambície tu už boli. Pred viac než desiatimi rokmi vznikol Human Brain Project, masívne financovaný európsky výskum, ktorý mal rovnaký cieľ. Skončil však rozpačito a nenaplnil očakávania.
Dnes je situácia iná. Výkon superpočítačov dramaticky vzrástol a tím v Jülichi verí, že tentoraz majú technológiu na svojej strane. Ich plán je poskladať viacero modelov menších oblastí mozgu do jedného celku a spustiť ich na stroji, ktorý zvládne miliardy aktívnych neurónov naraz.
Projekt vedie neurofyzik Markus Diesmann a opiera sa o superpočítač JUPITER, ktorý je podľa rebríčka TOP500 aktuálne štvrtým najvýkonnejším počítačom na svete. Disponuje tisíckami grafických procesorov a je navrhnutý práve na extrémne náročné simulácie.
Minulý mesiac tím ukázal, že ich „pulzujúca neurónová sieť“ dokáže na JUPITER-i bežať v mierke porovnateľnej s mozgovou kôrou človeka: dvadsať miliárd neurónov a sto biliónov spojení. To už nie je hračka, ale digitálny orgán.
Keď veľkosť mení správanie
„Dnes už vieme, že veľké siete dokážu kvalitatívne odlišné veci než malé,“ povedal Markus Diesmann pre New Scientist. „Je jasné, že veľké siete sú iné.“ Inými slovami, to, čo vidíme v malých modeloch mozgu, sa nemusí správať rovnako ako systém v plnej mierke. Až keď sieť dosiahne „ľudskú“ veľkosť, môžu sa objaviť nové, nečakané vlastnosti.
Znie to ako prvý krok k digitálnemu vedomiu? Skôr ako cesta k lepšiemu pochopeniu toho, čo sa nám deje v hlave, keď rozmýšľame, rozhodujeme sa alebo robíme chyby. Aj samotní vedci však brzdia prehnané očakávania.
„Mozgy v skutočnosti nedokážeme postaviť,“ upozorňuje profesor matematickej fyziky Thomas Nowotny z University of Sussex v rozhovore pre New Scientist. „Aj keď dokážeme vytvoriť simulácie veľkosti mozgu, nedokážeme vytvoriť simuláciu mozgu.“
Digitálny model ti nevysvetlí všetko. Neodhalí tajomstvo vedomia ani nevytvorí nového človeka v počítači. Ale môže byť najdetailnejším zrkadlom, aké sme si kedy nastavili pred vlastnú myseľ. A možno práve v tom je jeho sila.
