💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Bežné spotrebiče vypúšťajú ultrajemné častice, ktoré sa dostávajú hlboko do pľúc.
- Najhoršie dopadol klasický vyskakovací hriankovač.
- Častice môžu obsahovať aj ťažké kovy.
- Najviac ohrozené sú malé deti.
Zapneš hriankovač, pripravíš raňajky a ani netušíš, že spolu s vôňou toastu sa do vzduchu uvoľňujú bilióny mikroskopických častíc. Presne na to upozorňuje nová štúdia vedcov z Pusan National University v Južnej Kórei, ktorí sa rozhodli detailne zmerať, čo všetko bežné domáce spotrebiče vypúšťajú do vzduchu, píše portál ScienceAlert.
Častice menšie než vírusy
Výskumníci vytvorili špeciálnu laboratórnu komoru a testovali rôzne typy hriankovačov, teplovzdušných fritéz a fénov. Zamerali sa na takzvané ultrajemné častice (UFPs), ktoré majú menej než 100 nanometrov. Sú teda také malé, že bez problémov preniknú hlboko do ľudského tela.
Výsledky neboli práve upokojujúce. Väčšina testovaných spotrebičov produkovala veľmi vysoké množstvá týchto častíc. Absolútnym „víťazom“ sa stal klasický vyskakovací hriankovač, ktorý bez vloženého chleba vypúšťal približne 1,73 bilióna ultrajemných častíc za minútu.
Deti sú v ešte väčšom riziku
Hoci štúdia priamo nemerala zdravotné dopady na ľudí, tím použil simulácie, ktoré ukázali, že tieto častice sú príliš jemné na to, aby ich zachytil nos. Bez prekážok sa tak dostávajú hlboko do pľúc dospelých aj detí. Práve deti sú pritom zraniteľnejšie, keďže majú menšie dýchacie cesty.
„Naša štúdia zdôrazňuje potrebu navrhovať elektrické spotrebiče s ohľadom na emisie a vytvárať vekovo špecifické pravidlá pre kvalitu vnútorného ovzdušia,“ hovorí Changhyuk Kim, environmentálny inžinier z PNU.
„Z dlhodobého hľadiska zníženie emisií ultrajemných častíc z bežných zariadení prispeje k zdravšiemu vnútornému prostrediu a nižšiemu riziku chronickej expozície, najmä u malých detí.“
Vinníkom sú cievky a motory
Vedci zistili, že kľúčovú úlohu zohrávajú elektrické výhrevné cievky a klasické jednosmerné motory s kefami. Zaujímavé je, že fény s bezkefovými motormi produkovali 10- až 100-krát menej častíc než tie tradičné.
A to stále nie je všetko. Vo vzdušných časticiach sa našli aj stopy ťažkých kovov - medi, železa, hliníka, striebra či titánu. Tie pravdepodobne pochádzajú priamo z cievok a motorov v spotrebičoch. „Tieto pridružené ťažké kovy zvyšujú riziko cytotoxicity a zápalov po vstupe častíc do ľudského tela,“ upozorňuje Kim.
Problém, o ktorom sa málo hovorí
Autori štúdie zdôrazňujú, že sami netestovali konkrétne zdravotné následky používania týchto spotrebičov. Pripomínajú však, že množstvo predchádzajúcich výskumov už ultrajemné častice spája s ochoreniami, ako sú astma, kardiovaskulárne choroby, vysoký tlak, cukrovka či rakovina.
Záujem o kvalitu vnútorného ovzdušia pritom rastie. Či už ide o spotrebiče, dezodoranty alebo laky na vlasy. V čase otepľovania klímy a po skúsenosti s pandémiou trávime doma viac času než kedykoľvek predtým.
Vedci preto apelujú na výrobcov aj regulátorov. Technologické zlepšenia a efektívnejší dizajn sú podľa nich možné, no bez prísnejších pravidiel sa zásadná zmena nemusí udiať. „Pochopenie zdrojov znečistenia pomáha vytvárať preventívne opatrenia a politiky na udržanie zdravého vnútorného ovzdušia,“ uzatvára Kim.