V podstate ide o umenie ozvať sa, obhájiť si svoj priestor, no bez hádok a pocitu viny, píše portál iDnes. V praxi to znamená vedieť jasne povedať, čo chceš a čo nechceš, bez toho, aby si niekoho urazil alebo naopak potláčal sám seba. Je to zručnosť, ktorá pomáha v úplne bežných životných situáciách.
Napríklad dokázať odmietnuť, keď ťa niekto preťažuje úlohami, povedať jasné „nie“, keď nechceš niečo podpísať či privítať nepozvanú návštevu, alebo si presadiť, aby rodina doma viac pomáhala.
Asertivita nie je o kriku ani o sebeckosti. Je to priame a vecné vyjadrenie vlastného názoru, vymedzenie hraníc a schopnosť stáť si za svojím, aj keď to nemusí byť druhému úplne príjemné.
Prečo je slovo „nie“ také ťažké
Ako vlastne spoznáš, že máš s asertívnym správaním problém, teda že ho nedokážeš uplatniť? Dá sa to totiž pomerne ľahko prehliadnuť. Keď sa človek neustále prispôsobuje, často si to ani neuvedomí.
Typické je, že povieš áno, aj keď sa ti nechce, alebo necháš iných rozhodovať za teba. Ustupuješ, aby bol pokoj, no potom cítiš hnev a vyčerpanie. Môže sa to prejavovať aj v maličkostiach: niekto ťa predbehne v rade a ty mlčíš, sused vyhadzuje odpadky na tvoju záhradu a ty sa neozveš, príbuzní ťa pozývajú na podujatia, na ktoré sa ti nechce, a ty napriek tomu súhlasíš.
Asertivita v takýchto situáciách nepríde sama od seba a už vôbec nebýva jednoduchá. Človek, ktorý bol celý život zvyknutý ustupovať, zrazu nedokáže povedať vetu typu „Nehodí sa mi to“, bez toho, aby cítil strach, hanbu či pocit viny. Niekedy sa ti doslova stiahne žalúdok už len pri pomyslení, že máš niekoho odmietnuť.
Práve krátka a jasná veta však býva prvým krokom. Keď ju povieš pokojne, často vyvolá úplne inú reakciu, než akú si predstavuješ: namiesto hádky príde obyčajné „dobre“.
Ako sa naučiť hovoriť „nie“ bez výčitiek
Keď sa chceš ozvať, je dobré začať pravdivým opisom situácie bez emócií. Napríklad: „Som unavený a dnes už nič ďalšie nezvládnem.“ Alebo: „Potrebujem viac času, aby som si to rozmyslel.“ Takto si ujasníš, čo vlastne chceš povedať.
Druhým krokom je jednoduchá veta, ktorá vyjadruje tvoje želanie alebo hranicu. Nemusí byť dokonalá, úplne stačí: „Dnes nie. Toto teraz robiť nebudem. Potrebujem, aby si sa do toho zapojil aj ty.“
A keď druhá strana tlačí, pomáha vetu pokojne zopakovať, bez výbuchu a bez ospravedlňovania. Práve toto tiché a dôsledné opakovanie býva pre ľudí okolo prekvapivo zrozumiteľné.
Asertivitu sa učíš v praxi, preto je dobré začať v malých situáciách, kde nejde o veľa. Keď ťa niekto predbehne v rade, skús povedať: „Prepáčte, ale ja som bola na rade.“
Keď príbuzní chcú, aby si prišiel na akciu, na ktorú sa necítiš, môžeš odpovedať: „Tentoraz nie, potrebujem pokoj.“ A doma sa zíde veta: „Toto zvládneš sám, ja mám dnes hotovo.“
Malé úspechy dodajú odvahu na väčšie veci. A hlavne si uvedom, že je normálne, ak je to spočiatku nepríjemné. Telo reaguje na zmenu starých zvykov. Po pár týždňoch však väčšina ľudí zistí, že sa im dýcha omnoho ľahšie – aj preto, že konečne konajú vo vlastný prospech.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.