? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Bozk podľa vedcov vznikol u predkov dnešných opíc pred 21,5 až 16,9 miliónmi rokov p.n.l.
- Najnovšiu simuláciu evolučných scenárov viedla doktorka Matilda Brindle z Oxfordu.
- Bozk nemá jasný evolučný benefit, no mohol pomáhať pri výbere partnera či sociálnom zbližovaní.
- Neandertálci aj ľudia sa podľa štúdie pravdepodobne tiež bozkávali a zdieľali dokonca ústny mikrób.
Bozky, romantické, priateľské aj tie úplne platonické, sú dnes súčasťou ľudského sveta, no podľa novej štúdie majú oveľa hlbšie korene. Vedci z Oxford University a Florida Institute of Technology sa rozhodli zistiť, kde sa toto správanie vlastne začalo.
A výsledok ide proti naivnej predstave, že prvý bozk patrí dvom ľuďom v kožušinových odevoch pri ohni, informuje Reuters. Podľa ich výskumu siahajú bozky až k primitívnym primátom, ktorí žili pred 20 miliónmi rokov.
Ako vedci datovali „prvý bozk“
Výskumníci spojili pozorovania správania dnešných primátov s evolučnými dátami a nechali model simulovať milióny scenárov, aby zistili, kedy sa bozk objavil. „Použitím týchto dvoch kľúčových informácií sme využili modelovací prístup, ktorý nám umožnil simulovať rôzne evolučné scenáre,“ uviedla hlavná autorka štúdie Matilda Brindle.
A práve tieto simulácie posunuli prvý bozk do obdobia 21,5 až 16,9 milióna rokov dozadu. Štúdia bola publikovaná v magazíne Evolution and Human Behavior.
Čo vlastne brali ako bozk?
Vedci zvolili veľmi „vedeckú“ definíciu bozku:
„Neagresívny kontakt ústa na ústa, ktorý nezahŕňa výmenu potravy.“ Do toho zapadá: sexuálny bozk, rodinný bozk, priateľský pozdrav medzi primátmi. Prečo sa však bozk vyvinul, ak sa zdá evolučne zbytočný? Existujú dve hlavné hypotézy.
- 1. Pomôcka pri výbere partnera - „Niektorí ľudia naznačujú, že sexuálne bozkávanie je užitočným spôsobom hodnotenia kvality alebo vhodnosti partnera,“ vysvetľuje Brindle.
- 2. Forma predohry - Bozk mohol zvyšovať sexuálne vzrušenie a tým aj šancu na oplodnenie.
Platonické bozky mali zasa podľa vedcov význam v sociálnych vzťahoch a pomáhali upevňovať väzby v komplikovaných skupinách. Štúdia však tvrdí, že Neandertálci a ľudia sa pravdepodobne tiež bozkávali. Vedci našli dôkaz, že tieto dva druhy sa navzájom krížili a zdieľali aj rovnaký ústny mikrób, čo naznačuje výmenu slín. A to je celkom jasný signál.