💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nový malý výskum ukázal, že bozk po konzumácii lepku nepredstavuje riziko pre väčšinu ľudí s celiakiou.
- Výskum zahŕňal páry, kde jeden partner zjedol krekry s lepkom a následne sa 10 sekúnd bozkával s celiatikom.
- Množstvo lepku bolo vo väčšine prípadov nižšie, ako údaj oficiálne považovaný za „bezlepkový“.
- Pohár vody po jedle pomohol ešte viac znížiť riziko kontaminácie.
- Ak máš pochybnosti, nech si partner vypláchne ústa alebo chvíľu počká, no panika nie je nutná.
Podľa nedávnych prieskumov až 40 percent pacientov s celiakiou váha, či pobozkať partnera, ktorý zjedol lepok. Robia tak zo strachu, že si tak do tela „pritiahnu“ svojho najväčšieho nepriateľa, píše ScienceAlert.
Niektorí dokonca na internete tvrdia, že po bozku zažili popraskané pery, afty, hnačku alebo tráviace problémy. Dosť neatraktívny výsledok romantického momentu, však? Ale je toto reálne riziko, alebo len panika bez dôkazov?
Prvý výskum svojho druhu
Doteraz existovalo len minimum štúdií o tom, koľko lepku vlastne ostáva v ústach po jedle - a či sa môže preniesť bozkom. To sa však mení vďaka novému malému výskumu, ktorý prináša trochu pokoja do celiatickej komunity.
Štúdia bola prezentovaná na konferencii Digestive Disease Week (DDW) v Kalifornii. Hoci ešte neprešla recenzným konaním, výsledky naznačujú, že bozk po jedle s lepkom nie je pre väčšinu celiatikov problémom, a netreba kvôli nemu prijímať extrémne opatrenia.
„Všetci sa zameriavajú na to, či je v reštaurácii v jedle lepok, ale nikto sa nezamýšľal, čo sa deje pri bozku,“ vysvetľuje nutričná špecialistka Anne Lee z Columbia University. „Považovala som za dôležité zistiť, či tu vôbec nejaké reálne riziko existuje.“
Čo výskum zistil?
Lee a jej tím zapojili 10 párov - v každom mal jeden z partnerov celiakiu, druhý nie. Neceiatický partner zjedol 10 slaných krekrov (ktoré obsahovali lepok) a potom bozkával svojho partnera 10 sekúnd. Testy prebiehali v dvoch verziách: v jednej si dali pusu po piatich minútach od jedla, v druhej pred bozkom vypili 120 mililitrov vody.
Nikto z celiatikov nezaznamenal počas nasledujúcich 12 hodín žiadne príznaky. Iba u jednej osoby sa v moči objavili stopy lepku. Vo všetkých prípadoch bolo množstvo lepku v ústach celiatického partnera veľmi nízke - pod 20 ppm (parts per million), čo je medzinárodne uznávaná hranica pre „bezlepkové“ produkty (v USA aj EÚ). V Austrálii je hranica prísnejšia – len 3 ppm – no aj tam sa občas do bezlepkových produktov dostane viac.
„Riziko z bozku?“ pýta sa gastroenterológ Vincent Ho v texte pre The Conversation. „Ešte nižšie. Ak chcete chrániť milovaného s celiakiou, oveľa dôležitejšie je, ako pripravujete jedlo.“
Prehnané obavy
Podľa americkej National Celiac Association môžu väčšinu celiatikov ochrániť potraviny s obsahom lepku pod 20 ppm, ak takto zložia celý svoj denný jedálniček. „Pacienti s celiakiou si môžu vydýchnuť - riziko z bozku po jedle sa dá znížiť na bezpečnú úroveň už len tým, že si partner po jedle dá pohár vody,“ tvrdí Lee.
Áno, ide zatiaľ len o malý výskum a pre niektorých ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s reakciou po bozku, nemusí byť dosť presvedčivý. No odborníci na celiakiu už dlho podozrievali, že takéto riziko je prehnané.
Canadian Celiac Association of British Columbia to na svojom profile zhrnula: „Je nepravdepodobné, že by bozk spôsobil reakciu väčšine ľudí s celiakiou. Ale ak chcete riziko ešte viac znížiť, požiadajte partnera, aby si umyl zuby, vypláchol ústa alebo počkal aspoň hodinu po jedle.“ A hlavne: rob to, čo ti vyhovuje, každý pacient pozná svoje telo najlepšie.