? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci vypli úzkosť v mozgu myší úpravou jediného génu.
- Objavili konkrétne neuróny v amygdale zodpovedné za úzkosť.
- Úprava génu GRIK4 vrátila normálne správanie bez depresie a sociálnej úzkosti.
- Nové liečby by mohli fungovať cielene a bez vedľajších účinkov.
Úzkostné poruchy postihujú podľa aktuálnych odhadov až 360 miliónov ľudí po celom svete. Sú to stavy, ktoré ľudia len málokedy prezentujú svojmu okoliu. Skrývajú ich, bojujú s nimi v tichu, a pritom narúšajú každodenný život, rozhodovanie aj spánok, píše portál ScienceAlert. Ale čo ak by sme vedeli zasiahnuť priamo tam, kde vznikajú?
Vedci zo Španielskej národnej rady pre výskum a Univerzity Miguela Hernándeza v Elche (CSIC-UMH) objavili, že stačí „prebalancovať“ len malú populáciu neurónov v amygdale - časti mozgu, ktorá rozhoduje o našich emóciách, spomienkach a reakciách na stres.
Kľúčový génový hráč
Hlavnú úlohu v experimentoch zohral gén GRIK4, ktorý riadi tvorbu proteínu GluK4. A práve tu sa začína príbeh úzkosti:
- Keď vedci zvýšili aktivitu génu GRIK4, myši začali vykazovať správanie pripomínajúce úzkosť a depresiu.
- Vyhýbali sa otvoreným priestorom, boli „nespoločenské“ a nereagovali na nové predmety.
- Po genetickej úprave (odstránení nadbytočného GRIK4) sa ich správanie zázračne vrátilo do normálu.
„Tá jedna jednoduchá úprava stačila na to, aby sme zvrátili úzkostné a sociálne deficitné správanie, čo je neuveriteľné,” uviedol neurovedec Álvaro García.
Presná adresa strachu
Okrem toho vedci identifikovali aj konkrétny typ neurónov v amygdale, ktoré sa aktivujú v stavoch úzkosti. Znížením ich hyperaktivity sa podarilo myšiam vrátiť prirodzené správanie.
„Už sme vedeli, že amygdala je do úzkosti zapojená, ale teraz sme našli konkrétnu skupinu neurónov, ktorých rozladená aktivita stačí na spustenie patologických prejavov,“ povedal neurovedec Juan Merma.
Výsledky boli rovnaké aj u „obyčajných“ myší s vrodenou vyššou úzkosťou. To znamená, že riešenie skutočne funguje, aj keď nejde o geneticky modifikované zvieratá.
Ešte nie ľuďom, ale...
Myši nie sú ľudia, ale v neurovede sa považujú za spoľahlivý model. Tento výskum ukazuje možnosť, ako mierne upraviť mozgové obvody a bojovať proti úzkosti bez toho, aby sme čokoľvek „vypli natrvalo“.
„Zameranie sa na tieto konkrétne neurálne okruhy by mohlo byť efektívnou a cielenejšou stratégiou na liečbu afektívnych porúch,“ dodal Lerma. Výskum bol publikovaný v magazíne iScience a môže otvoriť dvere úplne novým, precíznejším terapiám.