A možno si už premýšľal, či sa takýto človek vôbec dokáže zmeniť. Či existuje spôsob, ako „vyliečiť“ tú neustálu potrebu mať pravdu, byť obdivovaný a všetko kontrolovať.
Veda má pre teba odpoveď: áno, ale chce to veľkú dávku trpezlivosti, empatie a šikovného terapeuta, informuje portál ScienceAlert.
Dva tváre narcizmu
V psychológii sa rozlišujú dva hlavné typy narcizmu – grandiózny a zraniteľný.
Grandiózny narcista sa vidí ako neomylný a nadradený. Zraniteľný typ zas pôsobí tichšie, ale vnútri ho požiera úzkosť a strach z odmietnutia. Obaja však majú spoločné to isté – svet sa točí iba okolo nich.
Ak sa tieto črty vyhrotia, môže ísť o narcistickú poruchu osobnosti (NPD), extrémnu formu sebazamerania, ktorá ničí vzťahy aj život samotného človeka.
A hoci sa často hovorí, že „narcista sa nezmení“, moderná psychológia tvrdí opak: všetko sa dá, ak sa chce.
Terapia ako zrkadlo ega
Väčšina liečby narcizmu sa začína psychoterapiou – rozhovorom s terapeutom, ktorý pomáha človeku rozpoznať vlastné správanie a naučiť sa reagovať inak.
Najčastejšie sa používa kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí spochybňovať skreslené myšlienky a nahrádzať ich realistickejšími.
Lenže v praxi to nie je také jednoduché. Terapeut musí balansovať na tenkej hranici – ak pacienta konfrontuje priamo, zraní jeho ego. Ak je príliš jemný, narcista stratí záujem.
Niektorí odborníci preto volia takzvané introspektívne vzťahové techniky – empatický prístup, ktorý stavia na pochopení, nie na odsudzovaní.
Problém je v tom, že narcisti sa boja zraniteľnosti. Chcú terapeuta ohúriť, nie mu dôverovať. Hrajú sebavedomie, aj keď sa vnútri cítia prázdni. A práve tu nastáva najväčšia výzva: ako tieto bariéry rozpoznať a postupne prekonať.
Prečo väčšina narcistov odchádza z terapie
Narcisti často prídu do terapie až vtedy, keď sa niečo v ich živote zrúti – rozchod, strata práce, pocit odmietnutia. Zvyčajne však nevidia problém v sebe, ale v „ostatných, ktorí im nerozumejú“.
Nie je preto prekvapením, že väčšina z nich terapiu nedokončí. Zatiaľ čo bežní pacienti ukončia liečbu predčasne v 10–50 % prípadov, u narcistov je to až okolo 64 %. Nie preto, že by im terapia nepomáhala – ale preto, že ich ego jej jednoducho nedovolí pokračovať.
Nové prístupy
Moderná psychológia hľadá nové cesty, ako sa k narcistom priblížiť.
Niektoré prístupy prevzala z liečby hraničnej poruchy osobnosti – napríklad:
- Dialekticko-behaviorálna terapia (DBT): učí, ako zvládať extrémne emócie a prijímať samého seba.
- Mentalizačná terapia (MBT): pomáha pochopiť vlastné myšlienky a ich vplyv na správanie.
- Schématerapia: prepisuje hlboko zakorenené „mentálne mapy“, ktoré si nosíme z detstva.
Výsledky sú sľubné, no zatiaľ nie presvedčivé – najväčšou prekážkou zostáva nedôvera. Narcista totiž ťažko prijíma, že by mu niekto iný mohol pomôcť.
Psychedeliká ako nová nádej?
Niektorí vedci, ako napríklad Alexa Albert a Anthony Back, prichádzajú s odvážnym nápadom: čo ak by sa pri terapii narcizmu využili psychedelické látky ako MDMA (extáza)?
Tieto látky môžu znížiť obranný mechanizmus, zvýšiť empatiu a otvoriť človeka emóciám – presne to, čo narcistom chýba.
Znie to sľubne, ale zatiaľ len teoreticky. Používanie MDMA je v mnohých krajinách nelegálne a výskumy sú v počiatočnom štádiu. Navyše, aj pod vplyvom látok musí pacient cítiť dôveru, bez nej je liečba nebezpečná.
Môže sa teda narcista zmeniť?
Áno. Ale nie rýchlo a nie sám. Vyžaduje to trpezlivosť, odborné vedenie a obrovskú dávku sebareflexie – niečo, čo je pre narcistu často bolestivejšie než samotná terapia.
Ako hovoria psychológovia: „Narcista sa zmení vtedy, keď utrpenie z jeho správania bude väčšie než uspokojenie, ktoré z neho má.“
Narcisti nie sú nedotknuteľní, len ťažko prístupní. Zmeniť sa môžu, no cesta k tomu vedie cez pochopenie, nie odsúdenie. A predovšetkým cez ochotu pozrieť sa do zrkadla bez obdivu, ale s pravdou.