Veľká migračná vlna vyvrcholila v šiestom storočí nášho letopočtu, keď územie dnešného Česka, Slovenska, Rakúska a Maďarska opustili jeho doterajší obyvatelia, germánski Langobardi a prevalili sa do dnešnej Lombardie na severe Talianska. Na sťahovanie mali dôvod, obávali sa avarských nájazdov, píše portál iDnes.
Na území východnej, strednej a južnej Európy sa však nakoniec predrali z východu slovanské skupiny. O tom, ako konkrétne sa ich expanzia odohrala, pritom nevieme stále veľa. Oveľa menej ako o ťažení Hunov alebo práve Langobardov.
„Jedným z dôvodov je, že prvé slovanské komunity po sebe zanechali len málo hmotných, archeologických pamiatok. Svojich mŕtvych spaľovali, stavali iba jednoduché obydlia a vyrábali málo zdobenú keramiku. Nevznikalo alebo sa nezachovalo písomníctvo, a záznamy priamo od Slovanov sa tak objavujú až po niekoľkých storočiach od ich údajného príchodu,” poznamenáva Zuzana Hofmanová z Ústavu archeológie Masarykovej univerzity a Max Planck Inštitútu v Lipsku.
Svetlo na slovanskú migráciu vrhli tri aktuálne štúdie, na všetkých sa pritom podieľali práve vedkyne a vedci z Brna. Práce naznačujú, ako odlišne, sofistikovanejšie v porovnaní s migráciou iných skupín slovenská expanzia prebiehala.
Poznamenávajú, že neexistovala jediná slovanská identita a jeden jej migračný príbeh. A brnenský výskum tiež načrtáva, ako radikálne u nás slovanské migrantské komunity premenili gastronómiu raného stredoveku.
Nielen bojovníci, ale celé komunity
Štúdia vydaná magazínom Nature dokázala podčiarknuť, prečo slovanská vlna bola pri svojej expanzii tak úspešná a vytvorila nakoniec jednu z najväčších jazykových skupín sveta. Odpoveď môže ležať v ich migračnom protokole. Na nové územia neprichádzali len vojenské skupiny, iba muži vojaci. Migrovali celé rodiny a komunity.
Nešlo o jednoduché dobytie a podmanenie. „Namiesto armád a elitných štruktúr budovali migranti nové spoločnosti založené na rozšírených rodinách a flexibilných komunitách,“ opisuje tlačová správa brnenského autorského tímu.
Podstatnou časťou úspechu slovanskej stratégie bola vskutku jej flexibilita. „Slovania možno uspeli práve z toho dôvodu, že sa vyhýbali rigidným štruktúram rímskeho sveta. Ich jednoduchý životný štýl a sociálnu pružnosť im umožnili prosperovať v dobách nestability,“ zdôraznil vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity Jiří Macháček.
Na rôznych cieľových lokáciách svojej migrácie sa slovanské skupiny správali rôzne. V strednej Európe slovanská vlna miestnu populáciu takmer kompletne nahradila. Prechod k slovanskej kultúre pochádzajúcej z dnešnej Ukrajiny súvisí s demografickou zmenou napríklad na Morave, zhŕňa zistenie paralelnej štúdie z magazínu Genome Biology jedna z jej autoriek Denisa Zlámalová z Masarykovej univerzity.
Naopak na Balkáne sa prichádzajúca slovanská vlna s tamojšími komunitami premiešala. „Táto mozaika vysvetľuje genetickú i kultúrnu rôznorodosť dnešnej Európy,“ komentuje rozdiely Jiří Macháček.
„Slovanská expanzia nebola jedným homogénnym pohybom, ale súborom rôznych migračných príbehov – a neexistovala jediná ‚slovanská identita‘,“ zhŕňa Hofmanová. Špeciálna práca potom nakukla slovanskej migrácii do kuchyne. Doslova pod pokrievku.
Bravčová flákota? Radšej kašu s medom
„Je fascinujúce, čo dnešná veda dokáže. Z niekoľkých molekúl potravín zachovaných v črepinách z hrncov a z kostí skonzumovaných zvierat sme schopní pomocou rádiokarbonovej metódy zistiť, že k zmene spôsobu života, ktorý so sebou priniesli migranti z východu, u nás došlo niekde medzi rokmi 560 a 600 nášho letopočtu,“ naznačuje metódu medzinárodného výskumu jeho vedúci Jiří Macháček.
Práca doložila, že migrácia radikálne pozmenila spôsob života obyvateľstva strednej Európy. Zatiaľ čo predchádzajúce, germánske kmene dávali prednosť bravčovému mäsu, slovanské komunity k nám priniesli ingrediencie ako proso, pšeno, mlieko a med.
„Môžeme ich nazvať konzumentmi mlieka a prosa. Alebo pravdepodobne milovníkov pšeno kaše, pravdepodobne sladenej medom,“ hovorí štúdia v magazíne Journal of Archaelogical Science. Kaša z uvareného lúpaného prosa sa pritom ako kráľovná tunajšej kuchyne usadila nadlho.
„Aj v čase Veľkej Moravy, teda prvého protoštátneho útvaru západných Slovanov z deviateho storočia, celá populácia vrátane veľkomoravskej elity konzumovala proso vo veľkom množstve,“ uvádza Macháček s tým, že to vyplýva z analýzy izotopov uhlíka v ľudských kostiach, kde proso, ako špecifická plodina, zanecháva nezameniteľný signál.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.