Umelé jazyky majú pomerne dlhú históriu. Najznámejším je esperanto, ktorého základy ešte v roku 1887 zverejnil lekár Ludwik Lejzer Zamenhof. Jeho zámerom bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, ktorý by sa mohol používať v medzinárodnej komunikácii.
Aj napriek tomu, že chcel, aby postupne esperanto nahradilo národné jazyky, žiadny štát ho neprijal ako úradný jazyk. Dnes ho používa komunita 100-tisíc až dvoch miliónov ľudí, pričom približne 2-tisíc z nich tvoria rodení hovoriaci. O veľké spopularizovanie sa svojho času postaral Paľo Habera a Team, ktorí v tomto jazyku nahrali celý album.
Medzislovanský jazyk
Esperanto však nie je jediným umelým jazykom, ktorý sa vo svete pokúša preraziť. Existuje aj takzvaný medzislovanský jazyk, ktorý bol vytvorený tak, aby mu rozumel a bol schopný dohovoriť sa ním každý obyvateľ z pôvodne slovanských štátov, a teda Macedónci, Ukrajinci, Poliaci, Srbi, Slováci, Rusi, Slovinci, Chorváti, Česi a Bulhari.
Vo svojej podstate si aj napriek často zásadným rozdielom ľudia z týchto krajín rozumejú. Svoje by o tom vedel povedať každý, kto sa na istý čas ocitol v Poľsku, prípadne chodí pravidelne do Chorvátska na letnú dovolenku. Medzislovančina však stiera najzásadnejšie rozdiely a vytvára univerzálny jazyk, ktorému by sme mali bez problémov rozumieť všetci.
Pre lepšiu predstavivosť pridávame rovno dva príklady:
Deklarácia ľudských práv v medzislovančine: Vsi ljudi rodet se svobodni i ravni v dostojnosti i pravah. Oni sut obdarjeni razumom i svěstju i imajut postupati jedin k drugomu v duhu bratstva.
Deklarácia ľudských práv v slovenčine: Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.
Otčenáš v medzislovančine: Otče naš, ktory jesi v nebesah, nehaj sveti se ime Tvoje. Nehaj prijde kraljevstvo Tvoje, nehaj bude volja Tvoja, kako v nebu tako i na zemji. Hlěb naš vsakodenny daj nam dnes, i odpusti nam naše grěhy, tako kako my odpuščajemo našim grěšnikam. I ne vvedi nas v pokušenje, ale izbavi nas od zlogo.
Otčenáš v slovenčine: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Existuje už stáročia
Medzislovančina má pritom dlhú históriu. Pôvodne vznikla ešte v 17. storočí, keď chorvátsky kňaz Juraj Križanić napísal jeho prvú gramatiku. Do slovanských krajín sa rozšíril najmä v 19. storočí pod vplyvom panslavizmu (osvietenské liberálne hnutie usilujúce o zjednotenie slovanských národov, neskôr však nacionalistický smer pod vedením ruských cárskych kruhov).
Jazyk sa však ďalej vyvíjal, pričom aktuálna verzia pochádza z roku 2017, kedy došlo k zlúčeniu dvoch najväčších projektov 21: storočia - slovianskeho jazyka z roku 2006 a novoslovienčiny z roku 2009. Hlavnými autormi sú český informatik Vojtěch Merunka a holandský jazykovedec Jan van Steenbergen.
Novoslovienčina, za ktorou stál Čech Merunka, bola štúdiou, ako by dnes mohla vyzerať staroslovienčina, keby sa v stredoveku neprestala vyvíjať a keby na ňu pôsobili podobné vývojové vplyvy, aké pôsobili na národné slovanské jazyky. Základom novosločenčiny bola gramatika, morfológia a jazykový korpus asi 5-tisíc slov priamo odvodených z klasickej staroslovienčiny.
Aj napriek tomu, že sa jedná o zaujímavý projekt, celospoločenskej popularity sa medzi krajinami nedočkal. V súčasnosti nie je možno ani nezávisle zistiť, koľko ľudí tento medzislovanský jazyk ovláda. V rozhovore z júla 2010 sám autor novslovenčiny uviedol, že medzi jeho fanúšikov patria „informatici, amatérski filológovia a duchovní, ale aj jazykoví analytici, literáti, historici a iní“.
Rozumie jej 300 miliónov ľudí
Vo svojom filme Pomaľované vtáča z roku 2019 ju dokonca použil český režisér Václav Marhoul. Film sa aj naprieč zmiešaným recenziám dočkal veľkého množstva cien - okrem iného aj desiatich Českých levov. Česká filmová a televizní akademie snímku dokonca vybrala ako kandidáta na Oscara v kategórii zahraničný film.
Portál Lexika uvádza, že v súčasnosti tento jazyk ovláda približne 200 ľudí, avšak podľa štatistických údajov až 84 percent Slovanov rozumie medzislovančine na dostatočnej úrovni, a teda patria medzi mierne pokročilých. V prepočte ide o takmer 300 miliónov ľudí.
Autori veria, že tento nový univerzálny jazyk by mohol nájsť svoje miesto najmä v oblasti turizmu - či už v doprave, hotelierstve, kultúre a ďalších informačno-komunikačných sférach. Aj keď by sa mohlo zdať, že medzislovančina je splnený sen rôznych rusofilov, populárna je najmä v odborných kruhoch.
Najväčšia facebooková skupina tohto jazyka s názvom Interslavic - Medžuslovjansky - Меджусловјанскы (medzislovančina ako písmo používa latinku aj cyriliku), má aktuálne cez 20-tisíc členov, ktorí si vymieňajú zaujímavé poznatky a komunikáciu v tomto jazyku. Čo sa z nej raz stane všeobecne uznávaný jazyk, to zrejme ukáže až čas.
