Je jedno, koľko máš rokov, no keď si sa dnes ráno zobudil, určite si čakal, čo ti tento rok nadelil Mikuláš do tvojich topánok. Milovaná tradícia nás neopúšťa ani po rokoch, v minulosti však bolo všetko inak. Vydaj sa spolu s nami na cestu do histórie vianočnej tradície, ktorá ovplyvnila takmer celý svet.
Ak sa chceme dostať k pôvodnému Mikulášovi, musíme sa vrátiť stovky rokov dozadu. Svätý Mikuláš bol mních, ktorý sa narodil niekedy okolo roku 280 v meste Patara na pobreží Turecka. Bol obdivovaný pre svoju zbožnosť a láskavosť. Z mnohých legiend sa dozvieš, že rozdal všetko zdedené bohatstvo a počas svojho putovania pomáhal chudobným a chorým.
Najznámejšie príbehy hovoria, že zachránil tri chudobné sestry, ktoré chcel otec predať do otroctva na prostitúciu tým, že im poskytol veno, aby sa mohli vydať. Postupne sa stal známym ako ochranca detí a námorníkov. Zomrel 6. decembra, kedy si ho vo väčšine sveta aj pripomíname.
Guláš z neposlušných detí
Ešte predtým, než sa legenda o Svätom Mikulášovi dostala spolu s vlnou kresťanstva do všetkých krajín, však vyzerali vianočné sviatky zásadne inak. V severskej mytológii sa napríklad spomína krvilačná obryňa Grýla. Staré básne ju opisujú ako parazitickú žobráčku, ktorá chodí po svete a žiada rodičov, aby jej dali svoje neposlušné deti.
Tieto plány sa dali prekaziť tým, že ju ľudia poriadne nakŕmili alebo odohnali. Pôvodne bývala v malej chalúpke, neskôr ju vraj ľudia vyhnali do ďalekej jaskyne, kde žila so svojim lenivým manželom menom Leppalúði. Jej obľúbeným jedlom je guláš z neposlušných detí, na ktorý má neukojiteľnú chuť.
Démonické monštrum z Álp
Čo by mohlo lepšie vystihovať rakúsky a juhonemecký folklór, ako démonické antropomorfné monštrum, ktoré vydesí nielen deti, ale aj dospelých. Krampus sa dnes objavuje už tradične v sprievode Mikuláša. Zatiaľ čo ten dobré deti odmeňuje darčekmi, Krampus má za úlohu potrestať všetky neposlušné deti.
Nechýba bitka brezovými prútmi, no tie najhoršie deti Krampus nakoniec zožerie a približne okolo 22. decembra sa premení na normálnu ľudskú bytosť, ktorá sa nič nepamätá. Je pravdepodobné, že táto bytosť sa v alpskej oblasti objavila ešte v predkresťanskom období a neskôr sa implementovala a prispôsobila Mikulášovi.
Grécka beštia z podsvetia
Krampus však nie je jediné démonické monštrum, ktoré sa vo svete spája s vianočným obdobím. Grécky folklór pozná bytosti menom Kallikantzaros. Tie počas Vianoc opúšťajú podsvetie a pohybujú sa na zemi, kde osedlávajú ľudí a pripravujú ich o sexuálnu energiu. Tvrdilo sa, že hasia ohne v domácnostiach, močia na zásoby potravín a režú do koreňov svetového stromu.
Sú však náchylní na slnečné svetlo a na oheň, no môžu byť uvrhnutí do plameňov aj počítaním do troch (číslo odkazujúce na Svätú trojicu). Odvrátiť sa dajú aj kostolnými zvonmi a spevom kolied. Kallikantzaros je známy aj v Bulharsku, Macedónsku a Bulharsku.
Vianočný kozol
Fínsko sa zase môže pochváliť postavou menom Joulupukki, čo v preklade doslova znamená vianočný kozol. Ide o pôvodne pohanskú postavu a dodnes sa v krajine nájdu regióny, kde sa ľudia prezliekajú za capa. Ľudia v minulosti zvykli organizovať slávnosti na počesť návratu slnka počas škandinávskeho sviatku Yule.
Väčšina teoretikov verí, že keď kresťanstvo začalo začleňovať pohanské spôsoby do svojich sviatkov, aby Fíni ospravedlnili svoje konanie, spojili pohanskú postavu so svätým Mikulášom, aby vytvorili ekvivalent Santa Clausa. Dnes je totiž jeho postava výzorom takmer nerozoznateľná od slávneho deduška zo Severného pólu.
Blízka slovanská mytológia
V minulom storočí sa aj na Slovensku, respektíve v Československu, rozšírila tradícia Deda Mráza. Ide o zosobnenie ruskej legendy v slovanskej mytológii, ktorého bratom je boh Víchor. Východní Slovania ho majú za starca, ktorý jazdí na saniach so záprahom bielych koní a prináša zimu.
Pôvodne však bol krutým a zlým pohanským bohom, vládca chladu a snehovej búrky. Až koncom 30-tych rokov minulého storočia sa z neho stala rozprávková postava, ktorá deťom nosí darčeky. O túto zmenu sa postaralo Stalinovo vedenie ZSSR, ktoré chcelo nahradiť Ježiška a vianočné oslavy presunúť aj na Nový rok.
Vznik moderného Santa Clausa
Začiatkom 90. rokov 19. storočia Armáda spásy potrebovala peniaze na zaplatenie vianočných jedál, ktoré zadarmo poskytovali rodinám v núdzi. Začali obliekať nezamestnaných mužov do oblekov Santa Clausa a posielať ich do ulíc New Yorku, aby žiadali o dary. Táto tradícia Santov, ktorý zvonia na rohoch ulíc v amerických mestách.
Za to, ako dnes vyzerá Santa Claus (alebo Mikuláš, ak chceš), môže v prvom rade masívna reklamná kampaň spoločnosti Cola-Cola z 30. rokov 20. storočia. Jeho ikonický výzor vytvoril Haddon Sundblom, ktorý vychádzal z fínskej mytológie. Pôvodným modelom pre ilustrátorovho Santu bol jeho priateľ Lou Prentice.
Táto reklamná kampaň však ani zďaleka nebola prvá. Spoločnosť White Rock Beverages už v roku 1915 používala červeného a bieleho Santu na predaj minerálnej vody a potom v reklamách na zázvorové pivo v roku 1923.
V roku 1937 sa Charles W. Howard, muž, ktorý hral Santa Clausa v obchodných domoch a na prehliadkach, rozhodol založiť Santa School, ktorá je dodnes najstaršou nepretržite prevádzkovanou takouto školu na svete.
Koniec koncov je však úplne jedno, či si vyrastal v dobe Deda Mráza, Mikuláša alebo Santa Clausa. Základom je samotná tradícia, ktorá je milým pripomenutím toho, že obdarovať svojich blízkych je omnoho viac, ako iné hmotné dary.