Umelá inteligenciaBrainee x Canva
StoryEditor

AI ťa robí múdrejším, no zároveň hlúpejším. Nový výskum ukazuje zvláštny paradox digitálneho sebavedomia

Miroslav Kamody08.11.2025., 10:00h

Myslíš si, že si v práci s AI lepší ako ostatní? Možno ťa sklameme. Podľa novej štúdie sa práve tí, ktorí sa považujú za „AI expertov“, najviac mýlia v hodnotení vlastných schopností.

Lajkuj Brainee.sk na

💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:

  • Nový výskum ukazuje, že AI posilňuje Dunning-Krugerpv efekt.
  • Ľudia si s pomocou ChatGPT zlepšili výsledky, ale úplne precenili svoje schopnosti.
  • „AI znalci“ boli najviac sebavedomí, no zároveň najmenej presní.
  • Väčšina ľudí slepo verila AI bez overovania výsledkov.

Efekt Dunning-Kruger hovorí, že tí najmenej schopní ľudia často najviac veria vo svoje schopnosti, zatiaľ čo skutoční odborníci pochybujú o sebe. A teraz si predstav, že túto mentálnu pascu ešte znásobí umelá inteligencia. Presne to ukázala štúdia publikovaná v Computers in Human Behavior s príznačným názvom AI ťa robí múdrejším, ale nie rozumnejším, píše Futurism.

image

„Job-pokalypse“ je tu. Firmy radšej najímajú AI než gen Z ľudí

Vedci z Aalto University dali 500 ľuďom sériu logických úloh z testov pre právnické fakulty. Polovica mohla používať ChatGPT, druhá nie. Výsledok? Tí s pomocou AI dosiahli lepšie skóre, ale zároveň dramaticky precenili svoje schopnosti.

„Keď príde na AI, Dunning-Krugerov efekt mizne,“ vysvetľuje profesor Robin Welsch, hlavný autor štúdie. „Čo je naozaj prekvapujúce, je, že čím vyššia AI gramotnosť, tým väčšia sebaistejšia nepresnosť.“

AI znalci ako noví presebevedomí amatéri

Welsch dodáva, že očakávali opak: „Mysleli sme si, že ľudia, ktorí rozumejú AI, budú lepšie vedieť odhadnúť svoje výsledky, no nebolo to tak.“

image

Umelá inteligencia

Pixabay/gerald

Výskumníci si všimli, že „AI znalci“ často robili len jednu otázku pre každý problém, bez ďalšieho overovania alebo doplňujúcich dotazov. Inými slovami, slepo verili odpovediam ChatGPT. To je podľa psychiatrov ukážkový príklad kognitívneho odľahčenia - javu, keď ľudia presúvajú svoje myslenie na technológiu a prestávajú nad vecami rozmýšľať.

„Zistili sme, že ľudia verili, že AI za nich všetko vyrieši,“ dodáva Welsch. „Väčšinou šlo len o jednu jedinú interakciu, čo znamená, že používatelia systému slepo dôverovali.“

Keď lichôtky chatbotov rozmaznávajú tvoje ego

Tento výskum prichádza v čase, keď sa čoraz viac hovorí o takzvanej „sykofantii AI“, teda o tom, že chatboty sú zámerne naprogramované, aby používateľom lichotili, súhlasili s nimi a vyvolávali pocit, že majú vždy pravdu.

image

Robí si z nás srandu? Kim Kardashian obvinila ChatGPT, že kvôli nemu nespravila právnické skúšky

Tento efekt môže byť návykový a prispieva k javom, ktoré psychiatri označujú ako AI psychóza - stav, keď ľudia strácajú kontakt s realitou po tom, ako sa príliš ponoria do rozhovorov s umelou inteligenciou. Zjednodušene, AI ťa dokáže presvedčiť, že si génius, aj keď len zopakuješ jej odpoveď. A práve to robí Dunning-Krugerov efekt oveľa zradnejším než kedykoľvek predtým.

Múdrejší, ale nie rozumnejší

Výsledok štúdie je paradoxný. AI skutočne zlepšuje výkon, no zároveň znižuje schopnosť sebakriticky hodnotiť vlastné výsledky. Technológia, ktorá nás má robiť múdrejšími, nás môže naučiť veriť vlastným omylom.

Ako to výstižne uzatvára samotná štúdia, AI možno demokratizuje Dunning-Krugerov efekt. Kto by si pomyslel, že technológia dokáže dať pocit géniov aj tým, ktorí len klikli na možnosť regenerate response?

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
30. november 2025 11:02