? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Syndróm alpha-gal ťa spraví alergickým na mäso aj mlieko.
- Spôsobuje ho kliešť – a príznaky sa objavia až mesiace po uštipnutí.
- Reakcia môže byť extrémna, vrátane anafylaktického šoku.
- Postihnutí musia vynechať všetko živočíšne (a čítať zloženie úplne všetkého).
Predstav si, že si dáš dokonalý steak alebo cheeseburger. O niekoľko hodín neskôr ťa prepadne svrbenie, bolesti, opuchy a v najhoršom prípade skončíš na pohotovosti. Nie, nejde o otravu jedlom - vinník môže byť malý parazit, ktorý sa ti zakusol do kože pokojne pred mesiacmi. Toto je alpha-gal syndróm, známy aj ako „mäsová alergia“, píše portál The Conversation.
Meno je trochu zavádzajúce, pretože reakcia sa netýka len červeného mäsa. Ako upozorňuje profesorka Lee Rafuse Haines, výskumníčka v oblasti parazitológie, ide o komplexnú alergickú reakciu na cukrovú molekulu galaktóza-alfa-1,3-galaktóza (alpha-gal), ktorá sa nachádza v tkanivách väčšiny cicavcov - teda v hovädzom, bravčovom, jelenom, ale aj v mliečnych výrobkoch, želatíne či liekoch.
Kliešť ako spúšťač alergie
Podľa CDC môže mať v USA až 450-tisíc ľudí alpha-gal syndróm. A to nie je len problém Ameriky - kliešte, ktoré ho prenášajú, sa objavujú na šiestich kontinentoch, a to vrátane Európy. Pôvodne sa syndróm spájal s lone star kliešťom z juhovýchodu USA, no dnes vieme, že ho prenášajú aj čiernonohé kliešte (známe tým, že šíria lymskú boreliózu) aj iné druhy.
Ako vlastne dôjde k infekcii? Keď sa kliešť zavŕta do tvojej kože, „zacementuje“ si hlavu do rany a spustí biologické čerpadlo. Tým do teba pumpuje sliny plné anestetík, riedičov krvi a… alpha-galu. Telo spustí obrannú reakciu, vyprodukuje protilátky - a tie sa potom zbláznia pri každom ďalšom kontakte s alpha-galom v jedle alebo produktoch.
Reakcia prichádza neskoro a vie byť brutálna
Najhoršie je, že príznaky neprichádzajú hneď po uštipnutí. Trvá to mesiace. A keď sa syndróm naplno prejaví, človek ani netuší, čo sa vlastne deje. Haines opisuje príznaky: žihľavka, opuchy, silná bolesť brucha, nevoľnosť a v niektorých prípadoch anafylaktický šok. Ten môže byť smrteľný.
Reakcia nastáva dve až šesť hodín po zjedení niečoho, čo obsahuje alpha-gal - a to je práve zradné. Štúdia z roku 2022 navyše ukázala, že až 42 percent lekárov v USA o syndróme nikdy nepočulo, čo sťažuje diagnostiku. Mnohí pacienti preto chodia od lekára k lekárovi, kým sa príde na pravý dôvod ich ťažkostí.
Čo robiť, ak máš podozrenie na syndróm
Ak máš po mäse alebo mliečnych výrobkoch čudné reakcie, daj si urobiť jednoduchý krvný test na alpha-gal protilátky. Diagnóza je základ. Liečba zatiaľ neexistuje.
Jedinou cestou je vyhýbať sa živočíšnym produktom (aj tým, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú nebezpečne, ako napríklad gumové cukríky). Niektorí pacienti musia nosiť EpiPen pre prípad náhlej reakcie. Pomáha tiež vyhýbanie sa ďalším kliešťom - nosiť dlhé rukávy, používať repelent, kontrolovať sa po výlete v prírode.
Záhada, ktorú vedci ešte len rozlúsknu
Hoci syndróm bol objavený už na začiatku storočia, vedci stále presne nevedia, prečo niektorých ľudí postihne a iných nie. A prečo imunitný systém zareaguje práve takto. Výskum ale napreduje.
Vedci už zistili, že syndróm môže zvyšovať aj riziko srdcových chorôb, a ďalšie objavy možno prinesú liečbu alebo prevenciu. Dovtedy však platí jediné - po každom výlete do prírody si dôkladne skontroluj telo. A ak ti po burgeri býva divne, možno to nie je len ťažké trávenie.