💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci našli v severnom Atlantiku 27 miliónov ton nanoplastov.
- Ide o častice menšie ako 1 mikrometer, voľným okom neviditeľné.
- Môžu prenikať do tiel zvierat aj ľudí, dokonca až do mozgu.
- Nanoplasty vznikajú rozpadom väčších plastov, ale aj z ovzdušia a dažďa.
Mikroplasty už poznáme – tie drobné kúsky, čo sa zubnou kefkou a peelingom dostali do morí, pôdy aj našich tiel. No vedci z Royal Netherlands Institute for Sea Research (NIOZ) a Utrecht University teraz odhalili ešte desivejší rozmer plastového problému - nanoplasty, píše portál Gizmondo.
Tie sú také malé, že ich nevidíš ani pod bežným mikroskopom, ale stále sú v oceánoch, a podľa štúdie zverejnenej v magazíne Nature ide len v severnom Atlantiku o neuveriteľných 27 miliónov ton.
„Znečistenie oceánov plastmi je rozšírené, ale väčšina výskumu sa zameriava na makroplasty a mikroplasty. Nanoplasty ostávali prakticky nezmerané,“ vysvetľujú autori štúdie. Nový výskum preto ukázal, že práve nanoplasty môžu byť dominantnou časťou plastového znečistenia morí.
Šokujúce množstvo
Študentka Sophie ten Hietbrink zozbierala vzorky vody z 12 rôznych miest na trase od Azor po európske pobrežie. Vzorky prečistili od väčších častíc a analyzovali molekulárne zloženie zvyškov. Výsledok? Odhad, že v severnom Atlantiku pláva neviditeľných 27 miliónov ton plastov menších ako jeden mikrometer.
„Je to šokujúce množstvo,“ uviedla ten Hietbrink pre NIOZ. „Ale aspoň máme odpoveď na paradox miznúceho plastu: veľká časť z neho je stále v oceánoch, len ju nevidíme.“
Ako sa tam dostali?
Niektoré priplávajú riekami, iné priletia doslova z oblohy s dažďom alebo prachom. A ďalšie vznikajú tým, že sa väčšie plastové predmety v mori rozpadávajú na stále menšie kúsky, ktoré slnko a vlny rozomelú až na nanoúroveň.
Podľa geochemika Helgeho Niemanna z NIOZ je problém v tom, že nanoplasty prenikajú do tiel živých organizmov – od baktérií až po človeka. „Dokonca sa našli aj v mozgovom tkanive. Ako to ovplyvňuje celý ekosystém, zatiaľ nevieme,“ povedal Niemann.
Problém, ktorý už nevyčistíme
Hoci vedci zistili veľa, paradox zmiznutého plastu ešte úplne nevyriešili – v skúmaných vzorkách sa napríklad nenašli všetky typy plastov, ako je polyetylén či polypropylén. „Tie mohli byť prekryté inými molekulami,“ dodal Niemann.
A čo je ešte horšie, nanoplasty, ktoré tam už sú, z oceánu nikdy nedostaneme. „Dôležitý odkaz z tohto výskumu je, že aspoň musíme zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia plastami,“ varuje Niemann.