? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci našli vysoké hladiny toxických PFAS v eko menštruačných produktoch.
- Niektoré produkty mali PFAS zámerne - proti pretekaniu.
- PFAS sa môžu lepšie vstrebávať cez pokožku a sliznice.
- Výrobcovia vedia vyrábať aj bez PFAS, chýba však regulácia a označovanie.
Nová štúdia analyzovala 59 opakovane použiteľných produktov: od menštruačných nohavičiek a vložiek až po kalíšky. Výsledky? „Keď sme merali neutral PFAS, našli sme koncentrácie na úrovni častíc na milión – to je veľmi, veľmi vysoké,“ povedal hlavný autor Graham Peaslee z University of Notre Dame pre CNN.
PFAS (perfluoroalkyl a polyfluoroalkyl látky) sú známe ako „večné chemikálie” – v prírode sa nerozkladajú a kumulujú sa v prostredí aj v našom tele.
Prečo sú také nebezpečné?
Americká agentúra EPA radí PFAS medzi endokrinné disruptory, čo znamená, že môžu súvisieť s rakovinou, obezitou, vysokým cholesterolom, zníženou plodnosťou, nízkou pôrodnou hmotnosťou a poruchami hormonálnej rovnováhy.
Zvlášť znepokojivé je, že vedci našli hlavne neutrálne PFAS – tie nemajú elektrický náboj, a preto sa môžu ľahšie vstrebávať cez pokožku a sliznicu. „To je problém, pretože neutrálne PFAS sa dostávajú aj cez vaginálne tkanivo,“ vysvetlila Kathrin Schilling z Columbia University pre CNN.
Nie je to náhoda
Vedci skúmali, či PFAS vznikli náhodnou kontamináciou, alebo ich výrobcovia pridali zámerne – napríklad proti pretekaniu. „Šokujúce je, že sme zistili zámerné použitie PFAS v 33 percenách menštruačných nohavičiek a 25 percentách opakovane použiteľných vložiek,“ uviedol Peaslee.
Výrobcovia podľa štúdie často nakupujú materiály od dodávateľov, ktorí nemusia poznať riziká. „Zdalo sa to byť náhodné – raz dali PFAS na vnútornú vrstvu, raz na vonkajšiu, raz medzi vrstvy... čo naznačuje, že ani netušia, čo robia,“ dodal Peaslee.
Nie všetky boli kontaminované
Dobrou správou je, že nie všetky produkty boli kontaminované. „To znamená, že PFAS nie sú nevyhnutné pre výrobu týchto produktov,“ uviedla hlavná autorka štúdie Alyssa Wicks z Duke University. Problém je, že dnes na etiketách nenájdeme žiadne upozornenie – a spotrebitelia tak nemajú šancu zistiť, čo vlastne používajú.
Stále nevieme, koľko PFAS sa skutočne absorbuje cez vaginálne tkanivo. „To je obrovská medzera v našom poznaní, hlavne keď si uvedomíme, koľko rokov tieto produkty používame každý mesiac,“ varuje Schilling.
„Aj keď sa tieto výsledky môžu zdať ako okrajová téma, ukazujú na potrebu ďalšieho výskumu, regulácie a transparentnosti vo výrobe všetkých menštruačných produktov,“ dodáva na záver.