? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Pod Zemou sú obrovské zhluky hmoty, ktoré ovplyvňujú sopky.
- Výskum spája tieto hmoty so sopečnými megavýbuchmi.
- Erupcie môžu meniť klímu a spôsobiť vyhynutie druhov.
- Poznanie týchto štruktúr môže pomôcť predpovedať erupcie aj nájsť vzácne minerály.
Predstav si, že tisíce kilometrov pod tvojimi nohami driemu obrovské kusy tajomnej hmoty, ktoré sa pomaly hýbu a môžu rozpútať výbuchy schopné vymazať celé druhy z povrchu Zeme. Práve tieto obrovské zhluky v dolnom plášti sú teraz v centre pozornosti vedcov – a nové výskumy ukazujú, že práve ony môžu stáť za katastrofickými sopečnými erupciami, ktoré kedysi menili chod dejín, píše portál ScienceAlert.
Veľké ako kontinenty
Tisíce kilometrov pod povrchom Zeme sa nachádza dolný plášť – vrstva horúcej, pevnej horniny, ktorá však vôbec nie je taká jednotná, ako sa kedysi myslelo. Vedci dnes vedia, že dolný plášť obsahuje obrovské zhluky hmoty, ktoré sú veľké ako kontinenty a zrejme zložené z odlišného materiálu než ich okolie.
Tieto zvláštne útvary sa neustále menia a posúvajú podobne, ako sa na povrchu hýbu tektonické dosky. Podľa tímu vulkanologičky Annalise Cucchiaro z University of Wollongong práve tieto obrovské zhluky v dolnom plášti zohrávajú kľúčovú rolu pri vzniku katastrofických sopečných erupcií.
Hmota v plášti súvisí s výbuchmi sopiek
Výskum publikovaný v magazíne Communications Earth & Environment ukázal, že z hlbín Zeme sa zdvíhajú horúce prúdy hornín – takzvané plášťové prúdy. Keď takéto prúdy preniknú z hĺbky takmer 3-tisíc kilometrov na povrch, vznikajú obrovské sopečné erupcie, ktoré v minulosti prispeli napríklad k vyhynutiu dinosaurov.
Vedci teraz dokázali, že tieto prúdy sa zdvíhajú práve z miest, kde sa nachádzajú obrovské zhluky v dolnom plášti. „Tento výskum ukazuje, ako plášťové prúdy fungujú ako ‚magmatické diaľnice‘ na povrch a spôsobujú gigantické erupcie,“ vysvetľuje Cucchiaro. „A zároveň sa pohybujú spolu s hmotou, z ktorej vychádzajú.“
Pod Afrikou aj Tichým oceánom
Na Zemi sa nachádzajú dva hlavné obrovské zhluky v dolnom plášti – jeden pod Afrikou a druhý pod Tichým oceánom. Vedci sa stále snažia zistiť, či sú tieto zhluky pevne ukotvené, alebo sa pomaly presúvajú vďaka prúdeniu hornín.
Simulácie ich pohybu ukázali, že aj pred miliardou rokov vytvárali plášťové prúdy, ktoré boli mierne naklonené – preto mohli erupcie vznikať priamo nad týmito zhlukmi alebo v ich blízkosti. Presne na tých istých miestach, kde geológovia našli stopy po dávnych megavýbuchoch.
„Použili sme štatistiku, aby sme ukázali, že polohy dávnych gigantických erupcií naozaj súvisia s prúdením hmoty v plášti,“ píšu Cucchiaro a geovedec Nicholas Flament pre The Conversation. „Je to povzbudivé, pretože naše modely predpovedajú miesta, ktoré sa zhodujú s geologickými záznamami.“
Nielen deštrukcia, ale aj nové možnosti
Veľké sopečné erupcie síce ničia, ale zároveň vytvárajú nové minerály a horniny, ako napríklad kimberlit s diamantmi. Poznanie toho, ako sa hmota v dolnom plášti správa, môže v budúcnosti pomôcť nielen predpovedať erupcie, ale aj objaviť nové prírodné zdroje.
„Je to fascinujúce,“ hovorí Flament. „Konečne sa darí odhaliť, či sú tieto hmoty stabilné alebo pohyblivé a aký majú vplyv na sopečné megavýbuchy – je to ako rozlúštiť starú hádanku Zeme.“