? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zem sa prirodzene mení, ale človek jej zmeny radikálne urýchľuje.
- Globálne otepľovanie, ničenie biotopov a druhové vyhynutie môžu mať dlhodobé následky.
- Za 500 rokov môže byť planéta úplne iná a takmer všetko závisí od nás.
- Technológie nestačia, ak nezmeníme správanie.
Predstav si, že by sa Kolumbus v roku 1492 pokúsil uhádnuť, ako budú vyzerať Spojené štáty v roku 2025. Šialené, však? Podobne nepredstaviteľné je predpovedať, aká bude naša planéta v roku 2525, píše portál The Conversation.
Vedci ale upozorňujú, že hoci Zem prechádza prirodzenými cyklami, dnes ju najviac meníme my sami – a ak sa nezastavíme, môžeme ju zmeniť na nepoznanie.
Planéta v pohybe
Zem nie je statická. Neustále sa kýve, mení sa uhol jej osi a dokonca aj obežná dráha okolo Slnka. Tieto procesy trvajú desaťtisíce rokov a dokážu spôsobiť napríklad ľadové doby. Z pohľadu geológie je však 500 rokov len okamih. Veľké zmeny, ktoré Zem za taký čas stihne, často prichádzajú skôr od jej obyvateľov než z jej vnútra.
Ľudia už stihli zmeniť tvár planéty radikálnym spôsobom. Rúbeme lesy, narúšame biotopy, prenášame invázne druhy a meníme klímu. Najmä spaľovanie fosílnych palív vypúšťa do atmosféry viac skleníkových plynov, než príroda dokáže spracovať. Tie zadržiavajú teplo ako sklo v skleníku, čo je prospešné len do chvíle, kým toho tepla nezačne byť priveľa.
Dôsledkom sú horúce letá, topiace sa ľadovce v Grónsku a Antarktíde a stúpajúca hladina oceánov, ktorá ohrozuje pobrežné oblasti. K tomu sa pridáva extrémne počasie - vlny horúčav, búrky a suchá, ktoré menia krajinu a ohrozujú všetky živé druhy.
Čo nás naučilo posledných 500 rokov
Pred poltisícročím nás bolo asi 500 miliónov. Dnes je nás vyše 8,2 miliardy. Za ten čas sme pripravili o život vyše 800 druhov rastlín a živočíchov. Ako nás pribúda, pre iné druhy ostáva menej miesta. A stúpajúca hladina mora túto situáciu ešte zhoršuje.
Nie všetko, čo sa deje so Zemou, je vina človeka, no mnohé problémy zhoršujeme. Veľkou výzvou je zastaviť to, čo škodí: hlavne spaľovanie fosílnych palív. Na to nestačia len technológie, musíme zmeniť aj správanie a zmýšľanie. Ako píše tím vedcov, spoliehať sa, že „niekto iný to za nás neskôr opraví“, je riskantná a drahá stávka.
Takže aká bude Zem v roku 2525? Možno nepoznateľná – vyprahnutá, s vyhynutými druhmi a nepriateľská k životu. Alebo, ak sa rozhodneme konať a zmeniť kurz, stále plná lesov, oceánov, lúk, miest a života. Budúcnosť planéty nezávisí len od času. Závisí najmä od nás.