? Zhrnutie pre tých, čo rýchlo scrollujú:
- Jakarta klesá až o 26 cm ročne, 40 % mesta je už pod úrovňou mora.
- Riešením má byť morský múr dlhý 40 km a presun hlavného mesta.
- Problém spôsobuje nelegálne čerpanie podzemnej vody, nie more.
- Nová Nusantara stojí miliardy, no vytláča miestnych a ničí pralesy.
Jakarta nie je len hlavné mesto Indonézie, je to pulzujúce megamesto s viac než 11 miliónmi obyvateľov, politickým centrom krajiny a motorom ekonomiky pre celý región. Lenže má jeden „drobný“ problém.
Každý rok sa prepadne o niekoľko centimetrov nižšie. V niektorých častiach je to až 26 centimetrov ročne, čo je stokrát viac ako Benátky, píše portál The B1M. 40 percent Jakarty už teraz pod hladinou mora a ak sa nič nezmení, do roku 2050 môže byť celé mesto pod vodou.
Ako sa to vôbec stalo?
Kombinácia zlej urbanizácie, rýchlej populácie a závislosti od podzemnej vody. Jakarta leží v nížinách, na ústí 13 riek. Už holandskí kolonizátori v 17. storočí sa snažili vybudovať sieť kanálov po vzore Amsterdamu – bez ohľadu na tropické podmienky.
Po získaní nezávislosti v roku 1945 zažilo mesto nekontrolovateľný nárast populácie, najmä v chudobných oblastiach. Tu často nie je prístup k pitnej vode, takže obyvatelia čerpaním vody z podzemia spôsobujú, že sa pôda prepadáva.
Podľa štúdií bolo v meste viac ako 10-tisíc nelegálnych studní, ktoré nikto nekontroloval. A čím viac vody sa čerpá, tým rýchlejšie mesto klesá.
Gigantický múr v mori
Indonézska vláda odpovedá plánom za 40 miliárd dolárov – ide o morský múr, ktorý má mať 40 kilometrov a chrániť pobrežie. Projekt je dizajnovaný v Rotterdame a múr má tvar bájneho vtáka Garudu, symbolu krajiny.
Súčasťou je aj 17 umelých ostrovov, nové bytovky, obchodné centr, mrakodrapy a prístav. Plánom je do roku 2030 posilniť existujúce hrádze, do 2050 uzavrieť múr a vytvoriť umelú nádrž, ktorá by zároveň slúžila ako zdroj pitnej vody. Cieľom je obmedziť čerpanie z podzemia.
Odborníci však varujú, že múr ohrozí morské ekosystémy, zmení prúdy a môže z Jakartskej zátoky spraviť toxickú kaluž. Okrem toho vytláča rybárske komunity, ktoré nedostali žiadnu náhradu. Najväčšia kritika? Tento projekt nerieši príčinu problému. A tou je nedostupnosť bežnej pitnej vody pre chudobných.
Nové hlavné mesto
Namiesto opravy Jakarty sa vláda rozhodla postaviť nové mesto uprostred džungle. Volá sa Nusantara a má byť ekologická, inteligentná metropola budúcnosti. Výstavba začala v roku 2022 a má trvať do roku 2045 - keď Indonézia oslávi 100 rokov nezávislosti.
Plánovaný rozpočet? 35 miliárd dolárov. Zatiaľ je dokončený prezidentský palác (opäť v tvare Garudu) a niekoľko ciest, no letisko, nemocnice a infraštruktúra chýbajú.
Problém je inde
Nusantara vytláča miestnych, ničí dažďový prales a biotopy orangutanov. Mnohé investície už odišli (napríklad SoftBank) a projekt je stále silno závislý od verejných financií.
A zatiaľ čo sa vláda sťahuje do zeleného „smart mesta“, väčšina Jakartanov zostáva v klesajúcom betóne, kde pitná voda stále tečie len z nelegálnych studní.
Možno by riešenie nebolo v megalomanských múroch, ostrovoch a symboloch. Možno by stačilo, keby ľudia mali bežne dostupnú vodu, fungujúcu kanalizáciu a menej korupcie.
Ako konštatuje The B1M: „Príbeh potápajúceho sa mesta sa často opakuje v mýtoch ako Atlantída. Ale v Jakarte je to realita. A možno riešenie nie je v utópii, ale na úplne obyčajnej úrovni.“