„Obrovské spoločenské zlyhanie,“ charakterizuje trend a vyhliadky Emmanuela Gakidou z Washingtonskej univerzity, ktorá výskum viedla. Hovorí o bezprecedentnej globálnej epidémii, hlbokej tragédii, píše David Lorenc z portálu iDnes.
Je to vedecké, triezve hodnotenie, čísla, ktoré opisuje, sú totiž výhražné. Zhrnieme ich, vyložíme zdanlivý rozpor, prečo sa alarmujúci trend očakáva predovšetkým v regiónoch, ktoré sa ekonomicky vzmáhajú. A s odkazom na nedávnu štúdiu Svetovej zdravotníckej organizácie sa pozrieme na detskú nadváhu a obezitu v Česku a amsterdamskú inšpiráciu, ako situáciu zlepšiť.
Bezprecedentný nárast a jeho centrá
Alarmujúce globálne dáta sú už tie, ktorými výskum časopisu The Lancet popisuje súčasnosť a doterajší vývoj. Na svete žije s nadváhou alebo obezitou 2,11 miliardy ľudí starších ako 25 rokov, vo vekovej skupine od 5 do 24 rokov to je 493 miliónov. V roku 1990, pred tridsiatimi piatimi rokmi, to bolo 731 miliónov dospelých a 198 miliónov detí a mladistvých.
Pokiaľ sa trend nezastaví, ovládne nadváha a obezita planétu. Bude ovplyvňovať zdravotný stav viac ako polovice dospelých, 3,8 miliardy ľudí, a asi tretinu detí a mladistvých, v číselnom vyjadrení to je 746 miliónov. Prirodzene so sebou prinesie obrovské zdravotné, ekonomické a sociálne dôsledky.
Keď sa pritom štúdia pozerala na zemepisné rozloženie epidémie, odhalila mapa oblasti, ktoré svietili výhražnejšie ako iné. Najviac je obezitou a nadváhou postihnutý región severnej Afriky a Stredného východu – a platiť to bude aj v roku 2050.
Najviac sa v rokoch 1990 až 2021 obezita a nadváha šírili v juhovýchodnej Ázii, východnej Ázii a Oceánii. A trend zachová aj nasledujúcich dvadsaťpäť rokov, do skupiny však priskočí ešte južná Ázia, krajiny ako Nepál či Bangladéš.
Je to paradox: krajiny, ktoré opúšťajú podmienky chudoby, vlastne kráčajú do problémov s obezitou a nadváhou. Taký presun má vysvetlenie, vysvetľuje epidemiologička a odborníčka na verejné zdravie Eliška Selinger. Nedostatočná výživa a obezita si môžu celkom dobre rozumieť.
Dve podoby zlej stravy
„Odborne sa onomu javu hovorí epidemiologická tranzícia,“ približuje Eliška Selinger a opisuje ho vlastne ako prechod od jedných problémov k iným: „Čím je štát bohatší, čím viac sa zlepšuje jeho potravinová bezpečnosť, sanitácia a ďalšie faktory, tým menej trpia ťažkosťami, ktoré by sa dali pomenovať ako tradičné - napríklad infekcia. Lenže sa presúva k chronickým ochoreniam, ktorým môžeme hovoriť ‚moderné‘, ako je cukrovka, rakovina, rovnako práve obezita.“
V oblasti výživy síce prechod znamená väčší dostatok potravín, lenže aj zmenu stravovania, opúšťa sa tradičný spôsob výživy, založený na minimálne spracovaných potravinách, prevahe rastlinnej zložky. Spoločnosť prijíma „západný stravovací režim“, so všetkými jeho hriechmi, vysoko priemyselne spracovanými potravinami, nasýtenými tukmi, nedostatkom zeleniny a ovocia.
„Výsledkom tejto tranzície je práve paradoxná situácia, keď vidíme v jednej populácii ako ľudí trpiacich podvýživou, nutričnými deficitmi, tak ‚nadvýživou‘, teda obezitou,“ zhŕňa Eliška Selinger. Zemepisné oblasti, ktoré sú v onom prechode, tak vykazujú hneď dve podoby toho, čomu sa hovorí „malnutrition“, teda zlá výživa: zažívajú ešte nedostatok potravín, ale už aj obezitu. „Ostatne, ony prejavy sa môžu samozrejme kombinovať aj v jednom človeku, ľudia s obezitou môžu mať nedostatok niektorých živín,“ dodáva odborníčka.
Česko, a spolu s ním aj Slovensko, do tejto tranzície vstúpilo už dávno, problém s nedostatkom výživy tu nie je markantný. Naše zdravie poznamenáva druhá strana mince - nadváha a obezita. Poukazujú na to aj ďalšie aktuálne štúdie. Spracovala ju Svetová zdravotnícka organizácia a upozorňuje na drastický globálny nárast detskej nadváhy a obezity.
Od detstva k dospelosti
Podčiarkuje navyše, že štúdie preukázali, že asi päťdesiatpäť percent detí s obezitou bude obéznych aj v období dospievania a osemdesiat percent adolescentov si potom obezitu prenesie do dospelosti.
„Štart dospelého života s rozvinutou obezitou potom samozrejme znamená skorší začiatok všetkých ťažkostí, ktoré sa s ňou spájajú, ale aj nákladov na sociálny a zdravotný systém,“ podotýka Eliška Selinger. Aj preto je prevencia rozvoja obezity hneď v detstve kľúčová. A preto by sme sa mali pozrieť smerom na Amsterdam.
Ako sa mýlime. A ako Amsterdam uspel
Osveta je na zoznamoch preventívnych úsilí vždy vpredu. „V Česku máme tradíciu lásky k naozaj masívnym letákovým kampaniam silnú a dlhú,“ usmieva sa epidemiologička na situáciu u našich západných susedov. A dodáva, že pre osvetu je stále veľký priestor.
„Nie že by trocha edukácie Čechom neprospela, koniec koncov nedávny prieskum firmy Edenred ukázal, že zatiaľ čo 43 percent Čechov si myslí, že konzumuje dostatočné množstvo zeleniny, len tri percentá z nás jej zje viac ako 400 gramov. Súčasné odporúčania pritom hovoria, že by sme mali ovocie a zeleniny denne zjesť aspoň 500 gramov,“ vypočítava.
Lenže zdôrazňuje, že osveta má limity. „‚Vedieť‘ neznamená ‚robiť‘. V rámci prevencie vieme veľmi dobre, že naše finálne životné rozhodnutie neutvárajú len naše znalosti, ale skrátka aj svet, v ktorom žijeme. A práve na ten tak musíme zamerať opatrenia, s cieľom vytvoriť prostredie, ktoré zdravé voľby robí tými najľahšími, najdostupnejšími a najsamozrejmejšími,“ hovorí. A práve preto ukazuje amsterdamským smerom.
V holandskej metropole sa v rokoch 2012 až 2017 podarilo nárast podielu detí s nadváhou alebo obezitou nielen zastaviť, ale dokonca zvrátiť – z dvadsaťjeden percent klesol na necelých devätnásť. „Za päť rokov je to nebývalý úspech,“ podčiarkuje Eliška Selinger a zhŕňa, že za ním stála predovšetkým široká koordinácia, od zdravotníctva cez školstvo po územné plánovanie.
„Zahŕňal kvalitnejšie stravovanie a naopak reguláciu predaja nezdravých potravín a nápojov v školách,“ naznačuje cestu. A taktiež jej výzvu: „Je k nej potrebná politická odvaha, ako na mestskej, tak štátnej úrovni.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
