Prínos austrálskej práce, ktorá vyšla v magazíne Diabetes Care, je v jej rozsahu. Po celých osem rokov totiž sledovala 30-tisíc ľudí nad štyridsať rokov, ktorí sa trápili s obezitou a z ktorých tritisíc žili s cukrovkou druhého typu, píše Tomáš Bratříček z portálu iDnes.
S pomocou nositeľnej elektroniky monitorovala ich rannú, popoludňajšiu a večernú fyzickú aktivitu. Vedecký kolektív z univerzity v Sydney zaujímala frekvencia, s ktorou sa účastníci a účastníčky pokusu venovali aktivite strednej až energickej intenzity. Ako jedno kolo sa pritom počítala každá taká, ktorá trvala tri minúty a viac.
Autorský tím štúdie však nezaujímala konkrétna povaha telesnej aktivity. Mohlo ňou byť zdvíhanie činiek v posilňovni, ale aj výživná prechádzka. „Nevylučovali sme žiadnu činnosť, ktorú sme sledovali. Mohlo to byť čokoľvek od power chôdze, teda energickej vychádzky, po chôdzi do schodov. Ale tiež beh, fyzická práca popri zamestnaní, energické upratovanie bytu,“ cituje portál SchiTechDaily Matthewa Ahmadiho, ktorý sa výskumu zúčastnil.
Inými slovami, autorský kolektív si nezužoval skúmanú aktivitu len na štruktúrované tréningy, ktoré za cvičenie považuje každý. Zohľadňoval aj energický pohyb v bežnom živote, to je ďalší prínos austrálskej práce. Tromi minútami však fyzickú činnosť podmieňovala štúdia preto, že predchádzajúce výskumy preukázali, že zdravotné prínosy pohybu sa v onom limite lámu, po troch minútach poskočia nahor.
Pri analýze rozsiahleho dátového súboru štúdiu zaujímalo, či a ako sa budú líšiť prínosy s ohľadom na dobu aktivity a jej frekvenciu a celkovú dĺžku. Ako referenčnú hladinu použila tých, ktorí vlastne vôbec necvičili - ktorí si dopriali iba jedno kolo takejto aktivity denne, alebo ani to nie.
Večer víťazí, frekvencia je dôležitejšia
Porovnanie pritom preukázalo, že aj keď dáta autorský tím očistil od faktorov, ako je vek, presedená doba, spotreba alkoholu alebo fajčenie, boli na tom lepšie ako referenčná hladina všetci tí, ktorí cvičili. V akúkoľvek dobu, s akoukoľvek frekvenciou, akokoľvek dlho. Telesná aktivita jednoducho pomáhala, v akejkoľvek podobe, zhŕňa magazín QZ.
Najviac benefitov si však odniesli tí, ktorí sa venovali aktivite strednej až prudkej intenzity v čase medzi šiestou hodinou a polnocou. A to hneď v niekoľkých ohľadoch. Po porovnaní s dátami národného registra zdravia štúdia zistila, že mali najnižšie riziko predčasnej smrti a smrti kvôli srdcovému ochoreniu.
Večerná aktivita súvisela s rizikom úmrtia na akúkoľvek príčinu o 61 percent nižším ako základná hladina, popoludní sa pýšila štyridsaťpercentným rozdielom, ráno tridsaťtripercentným. Obdobne sa večerný telesný pohyb strednej až prudkej intenzity spájal s rizikom smrti kvôli srdcovej poruche nižším o 36 percent, v prípade popoludňajšieho to bolo 16 percent, pri rannom 17 percent, zhŕňa server EverydayHealth. Večerná fyzická nálož súvisela aj s nižším rizikom rozvinutia neuropatie, ochorení obličiek a retinopatie, teda ochorenia sietnice.
Večerná aktivita sa zdá byť pre ľudí s obezitou najprínosnejšia, uzatvára zistenie štúdie web HealthLine. A podčiarkuje ďalší záver, frekvencia telesnej aktivity sa z výsledkov javí byť významnejším faktorom ako celková dĺžka. Veda ponúka aj vysvetlenie, prečo by večerné načasovanie mohlo prinášať dodatočné benefity.
Pohyb a inzulín
Podľa Matthewa Kamperta, odborníka na športovú medicínu a endokrinológiu, dávajú závery austrálskej štúdie zmysel s ohľadom na predchádzajúce výskumy. Tie ukázali, že inzulínová senzitivita pozná cirkadiánne rytmy. Vo večerných hodinách je nižšia, podľa niektorých náhľadov je to nastavené preto, aby sa organizmus chránil pred hypoglykémiou, nízkou hladinou krvného cukru, počas noci, keď nejeme, vysvetľuje Kampert. Pre tých, ktorí nevedia produkovať dosť inzulínu na kompenzáciu, a medzi ne patria napríklad ľudia s obezitou, môže večerná fyzická aktivita situáciu vyrovnať.
Inzulínovú citlivosť totiž zvyšuje, takže svalové bunky dokážu krvný cukor lepšie využívať. Pri svalovej kontrakcii okrem toho bunky zdatnejšie využívajú krvný cukor ako zdroj energie, aj keď nie je inzulínu dostatok.
Niekdajší profesionálny vzpierač, terajší tréner a odborník na športové vedy Sergij Putsov súhlasí. „Byť fyzicky aktívny počas neskoršej časti dňa je tiež spojené s lepšou metabolickou funkciou. To môže viesť k lepšej inzulínovej citlivosti, zvýšenému kalorickému výdavku a oxidácii tukov,“ popísal.
Okrem toho podotýka, že cvičenie dokáže zaručiť kvalitný spánok, pretože podporuje produkciu hormónu melatonínu. Okrem toho podporuje uvoľnenie, redukuje stres.
Autorský kolektív pritom pripomína, že jeho výskum nepreukázal príčinnú súvislosť. Aj keď prínosy večerného cvičenia podčiarkuje rozsiahlosť výskumu, dĺžka, počas ktorej účastníkov a účastníčky sledoval, a jeho pozornosť k faktorom, ako je životný štýl.
Angelo Sabag z autorského tímu však predovšetkým zdôrazňuje, že zdravá je telesná aktivita kedykoľvek. Predovšetkým pre obéznych ľudí. Pustiť sa do nej je dôležitejšie ako rozjímať nad tým, či ráno, popoludní alebo večer.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.