V druhej svetovej vojne lekár Henry Beecher poznamenal, že niektorí z jeho vojakov, ktorí boli zranení na bojisku, nepotrebovali na zvládnutie bolesti žiadne silné lieky proti bolesti. V niektorých prípadoch však bolo zranenie mimoriadne vážne, napríklad strata časti končatiny, píše portál The Conversation.
Do hry tak vstúpil skutočne pozoruhodný fenomén – účinky strachu, stresu a emócií na mozog vypli ich bolesť. Ako to však funguje – a ako to môžeme využiť vo svoj prospech?
Všetci občas bojujeme s bolesťou - nenájde sa nikto, kto by nepoznal pálenie tráviacich ťažkostí či ostrú bodavú bolesť rozrezaného prsta. Ale napriek svojej nepríjemnosti má bolesť kriticky dôležitý účel, ktorého cieľom je chrániť telo, a nie mu ubližovať.
Bolesť je pocit
„Základný koncept, ktorému je potrebné najskôr porozumieť, je, že bolesť nezistíte – je to pocit. Pocit, ktorý vytvoril váš mozog – z informácií, ktoré dostáva z nespočetných neurónov (nervových buniek), ktoré zásobujú vašu pokožku,” vysvetľuje Dan Baumgardt, docent na Fakulte fyziológie, farmakológie a neurovedy Univerzity v Bristole.
Tieto špecializované neuróny sa nazývajú nociceptory – detegujú podnety, ktoré sú škodlivé alebo potenciálne škodlivé pre telo. Táto stimulácia sa môže pohybovať od mechanického poranenia porezaním alebo rozdrvením až po extrémne horúce alebo nízke teploty.
Ak sa teda dotkneš horúceho železa alebo sa postavíš na ostrý klinec, správnou reakciou je oddialiť ruku alebo nohu. Mozog reaguje na bolesť spustením svalových kontrakcií v ruke alebo nohe. Zabráni sa tým ďalším škodám.
„Priebeh informácií, ktorý sa rúti pozdĺž jedného neurónu k druhému, sa prenáša ako elektrické prúdy nazývané akčné potenciály. Začínajú na koži, cestujú pozdĺž nervových ciest a do miechy. Keď sa informácia dostane do najvyššej úrovne mozgu – mozgovej kôry – vzniká pocit bolesti,” vysvetľuje odborník.
Blokovanie signálov bolesti
Do tohto prenosu informácií môže zasahovať mnoho rôznych faktorov – nevnímame bolesť, ak je cesta do kôry zablokovaná. To sa deje napríklad v prípade použitia anestetík. Lokálne anestetiká sa vstrekujú priamo do kože na deaktiváciu nociceptorov (ako lidokaín) - napríklad na zašívanie, iné látky vyvolávajú stratu vedomia – sú to celkové anestetiká - na rozsiahlejšie zákroky.
Bolesť je tiež veľmi variabilný zážitok. „Bežne žiadame pacientov, aby kvantifikovali svoju bolesť zadaním hodnoty na stupnici od nuly do desať. To, čo by jeden považoval za bolesť päť z desiatich, iný za sedem – a ďalší za dve.”
Niektorí pacienti sa dokonca rodia bez schopnosti vnímať bolesť – tento zriedkavý stav sa nazýva vrodená analgézia. Možno si myslíš, že to prináša výhodu, ale pravdou je pravý opak. Títo jedinci si nebudú vedomí okolností, kedy sa ich telá poškodzujú, a môžu skončiť tak, že utrpia vážnejšie zranenia, ktoré si vôbec nevšimnú.
Ako oklamať mozog
Výnimočnejšie je, že všetci máme vrodenú schopnosť kontrolovať úroveň bolesti. V skutočnosti sa prírodný liek proti bolesti nachádza hlboko v samotnom nervovom systéme.
„Tajomstvo spočíva v štruktúre umiestnenej v úplnom strede vášho mozgu: periaqueduktálna šedá kôra (PAG). Táto malá oblasť v tvare srdca obsahuje neuróny, ktorých úlohou je meniť prichádzajúce signály bolesti zasahujúce do mozgovej kôry. Pritom dokáže tlmiť akúkoľvek bolesť.”
Môžeme si to ukázať na extrémnom príklade z bojiska. To je prípad, keď vnímanie bolesti môže byť skôr prekážkou ako pomocou. Mohlo by to brániť vojakovi bežať alebo pomáhať kamarátom. Dočasným otupením bolesti sa vojak stáva schopným uniknúť z nebezpečného prostredia a hľadať útočisko.
Ale stretávame sa s mnohými príkladmi tejto schopnosti, ktorá sa prejavuje v našich každodenných rutinách. Chytil si niekedy v kuchyni niečo, o čom si si zrazu uvedomil, že je extrémne horúce? Niekedy tá zapekacia misa alebo kastról vypadne na podlahu, ale niekedy dokážeme vydržať dostatočne dlho, aby sme ich preniesli na sporák. Táto akcia môže byť podporená tým, že PAG vypne pocit zovretia niečoho, čo je príliš horúce na to, aby sa dalo zvládnuť, a to len tak dlho, aby to nespadlo.
„Látky, ktoré vyvolávajú tento účinok, sa nazývajú enkefalíny. Produkujú sa v mnohých rôznych oblastiach mozgu (vrátane PAG) a miechy a môžu mať podobné účinky ako silné analgetiká, ako je morfín. Bolo tiež navrhnuté, že dlhodobá alebo chronická bolesť – ktorá je pretrvávajúca a nie je pre telo užitočná – môže vzniknúť v dôsledku abnormalít v tomto prirodzenom analgetickom systéme.”
Čo môžeme urobiť?
To vyvoláva otázku - ako by sme mohli hacknúť svoj vlastný nervový systém, aby sme dosiahli analgetický účinok? Existuje stále viac dôkazov, ktoré naznačujú, že uvoľňovanie enkefalínov proti bolesti sa môže zvýšiť rôznymi spôsobmi.
„Cvičenie je jedným z príkladov – jeden z dôvodov, prečo by predpísané cvičenie mohlo robiť zázraky pri bolestiach (napríklad bolesti chrbta) namiesto vyskakovania paracetamolu. Okrem toho môžu aktivitu enkefalínov a iných príbuzných zlúčenín ovplyvniť aj stresové situácie, jedlo a sex,” pokračuje Baumgardt.
Tak, ako by sme na to mohli ísť? Venovať sa silovému alebo vytrvalostnému tréningu? Zmierniť náš stres? Dobré jedlo? Dobrý sex? Aj keď je potrebné viac práce na objasnenie úlohy týchto možností pri liečbe bolesti, ich odmena môže byť väčšia, ako sme si mysleli.
Prichádza zmena
Bolesť zostáva zložitým, zle pochopeným zážitkom, ale budúcnosť je svetlá. Len minulý mesiac FDA schválila použitie nového lieku Journavx na zvládanie akútnej bolesti.
„Funguje tak, že vypína nociceptory v periférnom nervovom systéme, a tým zabraňuje tomu, aby sa signály bolesti dostali do mozgu. To predstavuje potenciálny nový prielom vo svete, ktorý sa stal závislým od návykových opioidných liekov, ako je morfín a fentanyl,” dodáva odborník.
Vývoj nových spôsobov liečby bolesti sa opiera o prácu výskumníkov bolesti, ktorí pomáhajú odhaliť zložité neurónové obvody a funkcie. Nedá sa poprieť, že to bude náročná úloha. Ale pri zvažovaní neurovedy o tom, ako naše telá generujú a potláčajú bolesť, môžeme dúfať, že pochopíme, ako môžu pôsobiť ako ich liečitelia.
