A nebolí ťa to, keď myslíš? Roky opakujúci sa vtip, ktorý už počul každý z nás. No ukazuje sa, že to je vlastne pravda, píše portál ScienceAlert. Nový prehľad predchádzajúcich výskumov potvrdzuje pocit, ktorý mnohí z nás budú mať, keď sa pokúšajú vyriešiť matematický problém alebo zistiť, čo sa stalo v komplikovanom filme o cestovaní v čase. Premýšľanie totiž naozaj bolí.
Výskumníci z Radboud University v Holandsku tvrdia, že výsledky ich metaštúdie, publikovanej v Psychological Bulletin, poskytujú silný dôkaz, že aj keď sa rozhodneme robiť niečo, čo je psychicky náročné, pravdepodobne to nie je preto, že samotné úsilie sa dá považovať za príjemné.
Nemáme to radi
„Manažéri často povzbudzujú zamestnancov a učitelia študentov, aby vyvinuli duševné úsilie. Navonok sa zdá, že to funguje dobre: zamestnanci a študenti sa často rozhodnú pre duševne náročné aktivity,” hovorí psychológ Erik Bijleveld.
„Z toho môžete byť v pokušení dospieť k záveru, že zamestnanci a študenti majú tendenciu usilovne premýšľať. Naše výsledky naznačujú, že tento záver by bol nesprávny: vo všeobecnosti ľudia naozaj nemajú radi duševné úsilie.” Ale je toto zistenie vôbec také prekvapivé?
Tím analyzoval 170 predchádzajúcich štúdií publikovaných v rokoch 2019 a 2020, ktoré zahŕňali 4 670 účastníkov zapojených do 358 rôznych kognitívnych úloh. Aj keď bolo v štúdiách veľa rozmanitosti, všetky používali štandard nazývaný index záťaže NASA (NASA-TLX) na posúdenie duševnej záťaže.
Čím viac premýšľania, tým nepríjemnejšie pocity
Analýza identifikovala silné, konzistentné spojenie medzi duševným úsilím a nepríjemnými pocitmi. Podľa NASA-TLX môžu tieto pocity zahŕňať neistotu, skľúčenosť, podráždenie, stres a mrzutosť. Táto asociácia zahŕňala rôzne typy úloh, od vykonávania roboticky asistovanej operácie až po navigáciu virtuálnej železničnej stanice.
Bolo to zrejmé aj medzi rôznymi druhmi ľudí - od vysokoškolákov až po tých v armáde. Čím väčšia duševná námaha, tým väčšia nepríjemnosť. Je zvláštne, že vzťah nebol taký silný v ázijských krajinách, možno v dôsledku dlhších školských hodín v ranom veku, ktoré pomáhali študentom tolerovať duševnú námahu.
„Naše zistenia ukazujú, že duševné úsilie je nepríjemné v širokom spektre populácie a úloh,” hovorí Bijleveld. „To je dôležité, aby si to odborníci, ako sú inžinieri a pedagógovia, zapamätali pri navrhovaní úloh, nástrojov, rozhraní, aplikácií, materiálov alebo pokynov.“
Prečo si to robíme?
Zistenia štúdie sú v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý ukázal, že ťažké mentálne úlohy môžu spôsobiť istý druh úniku mozgov a že intenzívna dlhodobá koncentrácia môže dokonca viesť k toxicite v mozgu. Prečo sa teda ľudia zámerne zapájajú do duševne náročných aktivít, ako je šach?
Výskumníci si myslia, že to môže byť preto, že ide o nejaký druh odmeny – napríklad víťazstvo v hre, socializácia s ostatnými alebo zarábanie peňazí. „Keď sa ľudia rozhodnú vykonávať duševne namáhavé aktivity, nemalo by sa to považovať za prejav toho, že si užívajú duševné úsilie ako také,“ hovorí Bijleveld. „Možno si ľudia vyberajú duševne namáhavé činnosti napriek námahe, nie kvôli nej.“
