Antarktída stráca na váhe, čo umožňuje kontinentu vystúpiť z oceánu ako špongia, ktorá sa teraz môže opäť rozpínať. Ako píše portál ScienceAlert, váhou kontinentu bol práve ľad, ktorý postupne mizne.
Tento proces sa nazýva post-glaciálny zdvih a nový výskum, publikovaný v Science Advances, naznačuje, že bude mať obrovský vplyv na budúci globálny nárast hladiny morí. Veci na našej planéte by sa tak mohli ešte zhoršiť - všetko závisí od toho, koľko fosílnych palív, ktoré zachytávajú teplo a roztápajú ľad, budeme naďalej uvoľňovať.
Je to čoraz horšie
„S takmer 700 miliónmi ľudí, ktorí žijú v pobrežných oblastiach a potenciálnymi nákladmi na zvýšenie hladiny morí dosahujúcimi do konca storočia bilióny dolárov, je pochopenie dominového efektu topenia antarktického ľadu kľúčové,“ hovorí glaciologička Natalya Gomez z McGill University.
Je to práve antarktický ľad, ktorého hladiny sú v posledných rokoch nízke. Gomez a kolegovia skúmali zemský plášť pod antarktickým ľadovým príkrovom a zistili, že je v niektorých kľúčových oblastiach obzvlášť stlačený. Seizmické údaje odhalili, že táto vysoká úroveň viskozity spôsobuje neočakávane rýchly vzostup krajiny.
„Naše merania ukazujú, že pevná zem, ktorá tvorí základ antarktického ľadovca, prekvapivo rýchlo mení tvar,“ hovorí geológ Terry Wilson z Ohio State University. „Zdvíhanie pôdy z redukovaného ľadu na povrchu sa deje v priebehu desaťročí, a nie za tisíce rokov.“
A look at the absurd outliers for #Antarctic sea ice this year and last year... 😳 Full seasonal cycle graphs available at zacklabe.com/antarctic-se...
— Zack Labe (@zlabe.bsky.social) Jul 28, 2024 at 3:24
[image or embed]
Nárast o takmer dvadsať metrov
Tím potom použil 3D modelovanie na simuláciu stúpania hladiny mora v dôsledku meniacej sa pevniny Antarktídy v rôznych scenároch. Ak sa úrovne otepľovania udržia na nízkej úrovni, prispeje to k tomu, že hladina morí sa do roku 2500 zvýši až o 1,7 metra, ale ak budeme pokračovať v aktuálnom trende, vyskočí až na úroveň 19,5 metra.
„Táto štúdia znamená prelom v našej schopnosti lepšie predpovedať vplyvy klimatických zmien na stúpajúce moria a informovať o efektívnej environmentálnej politike,“ hovorí glaciológ Rob DeConto z University of Massachusetts. Keďže Zem nie je dokonale hladká guľa, rôzne časti našej planéty majú jedinečné dopady na hladinu mora vďaka gravitačným, rotačným a geologickým zvláštnostiam.
„Naše výsledky ďalej podporujú nedávne zistenia, že ostrovy v nízkej zemepisnej šírke a pobrežné oblasti, ktoré sú už ovplyvnené nárastom hladiny mora, zažijú vyššie ako priemerné zvýšenie hladiny mora spojené so stratou ľadu v Antarktíde, bez ohľadu na scenár straty ľadu,“ vysvetľujú Gomez a jej tím.
Niektorí nemajú šancu
„Toto zistenie poukazuje na klimatickú nespravodlivosť voči národom, ktorých emisie sú nízke, zatiaľ čo ich vystavenie a zraniteľnosť stúpaniu hladiny mora je vysoká.“ V modeli je stále veľa neistoty, varujú výskumníci, najmä kvôli nedostatku seizmických údajov zo západnej Antarktídy. A tieto odhady nezohľadňujú ani to, čo sa deje s ľadom v Grónsku.
„Aby sme zdokumentovali, ako rýchlo sa náš svet mení, je veľmi dôležité pokračovať v zlepšovaní našej schopnosti robiť predpovede, ktoré sú istejšie, čo je jediná cesta, ktorá nám umožní orientovať sa na našu budúcnosť zmysluplným spôsobom,“ vysvetľuje Wilson.
Stúpajúca hladina morí už ovplyvňuje nízko položené ostrovy, ako sú tie v Kiribati. Väčšina Južnej Tarawy sa nachádza menej ako tri metre nad morom, kde sa dedinčania v Temaiku pokúšali zadržať oceán vrecami s pieskom, len aby ich začiatkom tohto roka vyplavili, zaplavili domy, znečistili pôdu a studne so slanou vodou.
Medzitým sú mokrade uväznené medzi stúpajúcou vodou a ľudskou infraštruktúrou, ako sú cesty. Strata týchto ekosystémov, ktoré filtrujú vodu a kontrolujú eróziu, bude znamenať, že väčšie stúpanie hladiny morí zasiahne tieto oblasti ešte tvrdšie.