Slnko dáva a berie. Bez neho by život na Zemi nikdy nevznikol. Nebyť tejto žltej gule na oblohe, chýbal by kyslík z fotosyntézy a nevzniklo by poľnohospodárstvo.
Slnko produkuje takzvaný slnečný vietor, prúd častíc letiacich proti zemskému magnetickému poľu rýchlosťou zhruba 450 kilometrov za sekundu. Tieto častice sú pozorovateľné v oblasti pólov ako polárna žiara.
Z neškodného vetra sa však môže zrodiť silná búrka. Pre ľudstvo závislé od internetu to môže znamenať dlhodobé výpadky, varovala vedkyňa na konferencii o dátovej komunikácii Sigcomm. Informoval o tom Radek Chlup z portálu iDnes.
Prepojené kontinenty offline
Počas slnečnej erupcie sa z našej hviezdy uvoľní koronálna hmota. Prúd silne nabitých častíc mieriacich k Zemi následne vyvoláva v zemskej magnetosfére geomagnetickú búrku, pri ktorej môže dôjsť k skratu elektrickej siete a elektroniky.
Slnečné búrky sú zriedkavé. Podľa odbornej asistentky počítačových vied na Kalifornskej univerzite v Irvine Sangeethy Abdu Jyothiovej je každé desaťročie šanca na slnečnú búrku medzi 1,6 až 12 percentami.
Koronálne výtrysky hmoty mohli Zem zasiahnuť už v praveku. V nedávnej histórii však boli zaznamenané iba tri takéto udalosti.
Tou najznámejšou je Carringtonova udalosť z roku 1859. Geomagnetická búrka bola natoľko silná, že vzplanuli telegrafné drôty a polárna žiara bola viditeľná až v Kolumbii. Druhá nastala v roku 1921 a tretia, menšia búrka, v roku 1989. Vtedy zahalila do tmy celú kanadskú provinciu Québec.
V tých dobách ešte neexistoval internet a moderné elektrické siete. Dopady na globálny internet síce nie sú dostatočne preštudované, Abdu Jyothiová sa však vo svojej, v odbornom časopise zatiaľ nevydanej práci pokúsila určiť najviac zraniteľné body tejto infraštruktúry.
Podľa expertky je regionálne pripojenie k internetu menej rizikové. Optické káble totiž nie sú geomagnetickými prúdmi ovplyvniteľné tak ako dlhé podmorské káble prepájajúce kontinenty. Tieto káble zahŕňajú zosilňovače optického signálu, ktoré môžu byť poškodené alebo zničené.
Pokiaľ by geomagnetická búrka poškodila zosilňovače viacerých káblov súčasne, nastala by hrozba odrezania celých kontinentov od siete v rozmedzí niekoľkých týždňov až mesiacov, varuje vedkyňa. Štáty ležiace vo vyšších zemepisných šírkach sú ohrozené viac ako tie v nižších zemepisných šírkach, pretože sú v oblastiach bližšie k pólom rizika silného vplyvu búrok podstatne vyššie.
Medzi najrizikovejšie krajiny patria Spojené štáty a Veľká Británia. Najvýhodnejšiu pozíciu má Singapur, nachádza sa totiž blízko rovníka. Katastrofická slnečná búrka by teda najprv odrezala od siete práve národy vo vyšších zemepisných šírkach.
Milióny ľudí by prišli o živobytie. „Ekonomický vplyv výpadku internetu na jeden deň sa odhaduje na viac ako 7 miliárd dolárov. Čo keď sieť zostane nefunkčná niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov?“ pýtala sa Abdu Jyothiová.
Vedkyňa nabáda k tomu, aby začali brať prevádzkovatelia sietí hrozbu slnečných búrok vážne, pretože sa globálna internetová infraštruktúra nevyhnutne rozširuje. Nie je otázka, či sa tak stane, ale kedy. Riziká slnečných búrok sa zväčšujú v období slnečného maxima, v ktorom sa práve naša hviezda nachádza.
Mali sme šťastie, a nie raz
23. júla v roku 2012 nás tesne minul nebezpečnejší koronálny výtrysk hmoty. Do vesmíru boli vymrštené milióny ton častíc zo slnečného magnetického poľa, čo zaznamenalo vesmírne observatórium Stereo Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Ak by k tejto erupcii došlo o deväť dní neskôr, zasiahla by nás.
O dva roky neskôr zistili odborníci následky, ktoré by v prípade interakcie so zemským magnetickým poľom táto erupcia mala. Častice by vyvolali najsilnejšiu geomagnetickú búrku od roku 1859 s potenciálom závažne poškodiť elektrickú sieť a zlikvidovať družice na obežnej dráhe.
Kolaps civilizácie nehrozí
Extrémna slnečná búrka sa však nerovná kolapsu technologickej civilizácie. Udalosť by nepostihla 100 percent rozvodných sietí a elektroniky. Navyše sa môžeme chrániť.
Podľa Abdu Jyothiovej je riešením inštalovať káble do nižších zemepisných šírok bližšie k rovníku. Ak experti zistia koronálny výron včas, môžu ochrániť kľúčové komunikačné systémy pred zlyhaním ich vypnutím. Chytré siete by zase mohli pri prepätí obetovať svoju časť pre záchranu zvyšku, čo by ich urobilo odolnejšími.
Vedci z Harvardu dostali v roku 2017 ambiciózny nápad elektromagnetického štítu. Obrovský magnet umiestnený medzi Zemou a Slnkom by slúžil ako akýsi slnečník tieniaci Zem pred slnečnými búrkami. Umiestnený v oblasti rovnováhy medzi príťažlivými silami oboch telies by pohltil väčšinu rizikovej energie.
V súčasnosti sa navyše rozbiehajú preteky vo vesmírnom turizme. Pokiaľ sa stanú lety do kozmu lacnejšími, možno sa tam presťahuje časť priemyslu. Štít potom bude mať viac možných ochranných využití.
Polárna žiara
Tieto búrky okrem iného vytvárajú aj polárnu žiaru. A pokiaľ sú intenzívne, aj polárna žiara sa posúva viac smerom k rovníku. Vidieť ju preto môžeme aj u nás na Slovensku. Počas geomagnetických búrok sa ióny zrážajú s plynmi v zemskej atmosfére a uvoľňujú energiu vo forme svetla.
A ďalší takýto jav nad naším územím nás čaká už dnes. Nebeské divadlo by sa totiž malo vyskytovať aj v stredných zemepisných šírkach vrátane Slovenska, píše portál iMeteo. Pokiaľ teda dnes v noci budeš maš príležitosť, pozri sa na oblohu. Mimochodom, niekedy pomáha pozrieť sa cez objektív fotoaparátu (pokojne aj v mobile), aby si ju videl lepšie.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.