Plnia kvôli nim špeciálne kŕmidlá nátierkami z lieskových orieškov a zrna s prímesou antikoncepcie. Veria, že by to mohol byť humánnejší a efektívnejší spôsob kontroly populácií zvierat, ktoré boli predtým trávené, strieľané alebo chytané do pascí, napísal The Guardian.
Cieľom je nájsť „kreatívne riešenie”, povedala Giovanna Masseiová z univerzity v Yorku. „Hlavným odkazom je, že ekonomický a environmentálny dopad voľne žijúcich živočíchov celosvetovo rastie a dochádzajú nám možnosti,” uviedla vedkyňa.
Neúčinné metódy
„Tradičné metódy, ako je vyhubenie, sú neúčinné, môžu byť nehumánne, neudržateľné, škodlivé pre životné prostredie a verejnosť sa proti nim stavia čoraz viac,” dodala. Veveričky popolavé sú problémom najmä v Británii.
Tento nepôvodný druh sem bol prvýkrát dovezený zo Spojených štátov v 19. storočí ako okrasa pre honosné domy. Vo veľkom sa však rozšíril a spôsobil lokálne vymieranie pôvodných veveričiek obyčajných. Okrem toho poškodzuje lesy odlupovaním kôry.
Odhaduje sa, že tento druh spôsobuje v Anglicku a Walese straty na dreve vo výške 37 miliónov libier (43,8 milióna eur) ročne. Podľa prieskumu Kráľovskej lesníckej spoločnosti (RFS) sú veveričky popolavé považované za väčšiu hrozbu pre listnaté stromy ako jelene a patogény.
Liesková nátierka s antikoncepciou
Britskí vedci preto experimentujú s podávaním orálnej antikoncepcie ukrytej v lieskovej nátierke pre veveričky pomocou špeciálnych krmív, ktoré môžu otvoriť iba veveričky popolavé, nie všeobecné. Predbežné výsledky naznačujú, že metóda funguje.
Holuby by zase mohli byť každé ráno kŕmené zmesou kukuričných zŕn obsahujúcich antikoncepčný prostriedok. „Naozaj to milujú, je to veľmi ľahké,” povedal veterinárny konzultant Marco Pellizzari. V Londýne sú kandidátom na zaradenie do programu aj nepôvodné papagáje, ale znamenalo by to požiadať obyvateľov, ktorí ich bežne kŕmia na svojich záhradách, aby im podávali potravu s antikoncepciou.
V celej kontinentálnej Európe a Škandinávii prudko pribudlo diviakov. Predpokladá sa, že tento nárast súvisí s miernejšími zimami. Niektorí ich považujú za škodcov, pretože vyrývajú korene na ornej pôde, prežúvajú odpadky a spôsobujú dopravné nehody. Aj napriek odstrelu sa ich počty stále zvyšujú a zároveň klesá počet ľudí, ktorí ich chcú loviť.
Nepopulárne chemikálie
Vedci preto testujú pilotný program, v rámci ktorého by im bola podávaná antikoncepčná pilulka pomocou zariadení, ktoré môžu dvíhať iba diviaky pomocou svojich rypákov. Krmivá fungujú, ale orálna antikoncepcia zatiaľ nebola vyvinutá.
Mnohé krajiny zakazujú používanie rodenticídov hubiacich hlodavce, pretože tieto prípravky majú vplyv na ostatné zvieratá vrátane dravých vtákov, ktoré uhynuli po pozretí otrávených zdochlín. Chemikálie sú tiež považované za nehumánne, pretože zvieratá môžu po ich pozretí trpieť niekoľko dní, kým uhynú.
Napriek tomu hlodavce predstavujú významnú hrozbu pre poľnohospodárstvo a tiež prenášajú choroby na hospodárske zvieratá. Alternatívou by teda mohlo byť aj podávanie antikoncepcie. Divožijúce kone v Spojených štátoch už dostávajú antikoncepciu rovnako ako slony mimo Krugerov národný park, ktorým je podávaná injekčne.
Uvažujú nad jeleňmi
Vedci sa zaoberajú aj možnosťou podávania antikoncepcie jeleňom, ale zatiaľ nebola navrhnutá žiadna perorálne podávaná antikoncepcia pre pasúce sa zvieratá. V Británii žije viac jeleňov ako kedykoľvek predtým za posledných 1000 rokov, čo spôsobuje rozsiahle škody na lesných porastoch.
Existujú obavy, že používanie prípravkov na báze syntetických hormónov by mohlo viesť k tomu, že sa do životného prostredia dostanú estrogénne chemické látky, ktoré majú negatívne účinky, napríklad feminizáciu rybích samcov. Nie je tiež známe, aký vplyv by malo na dravé vtáky, keby pozreli hlodavce, ktoré zožrali antikoncepčný prípravok.
