Choroby a smrť sa ľudstvu nikdy nevyhýbali, a to najmä v minulosti. Ako píše portál Gizmondo, na krátky čas okolo roku 1500 sa vyskytla jedna konkrétna choroba, ktorá bola vo svojej devastácii brutálna a pre lekárov tej doby úplne nerozlúštiteľná.
V tom čase bola známa pod jednoduchým názvom „potenie” a ani po vyše 500 rokoch vedci netušia, odkiaľ sa vzala, prečo to vyzeralo, že z ničoho nič zmizla a či sa ešte niekedy môže vrátiť. Najviac o nej vieme vďaka spisom britského lekára Johna Caiusa, ktorý bol v bode nula poslednej veľkej epidémie, ku ktorej došlo v Shrewsbury v Anglicku v roku 1551.
Niekoľkokrát sa vrátila
V súčasnosti sa predpokladá, že v Anglicku a niektorých častiach Európy vypuklo najmenej päť veľkých epidémií potenia, pričom prvá bola zaznamenaná v roku 1485. Niektorí vedci tiež tvrdili, že v rokoch 1578 a 1802 sa mohli vyskytnúť dve menšie ohniská.
Intenzívne epizódy potenia, ktoré obete zažili, očividne viedli k názvu choroby, tomu však bežne predchádzala zimnica, bolesti hlavy, silné vyčerpanie a bolesti okolo končatín a ramien. Jednou pozoruhodnou črtou bolo, ako rýchlo ľudia ochoreli, pričom sa zdá, že potenie prichádza v priebehu niekoľkých hodín od prvých príznakov.
Všetky zdokumentované epidémie okrem jednej mali vysokú úmrtnosť, pričom až 50 percent obetí zomrelo. Ak ľudia prekonali prvý deň potenia, zvyčajne prežili, ale ani to nebola úplná úľava, pretože niektorí ľudia mali tú smolu, že ochoreli viackrát. Zdá sa, že choroba má svoje obmedzenia, pretože ohniská sa často prehnali cez región a skončili v priebehu niekoľkých týždňov.
Široká škála potenciálnych vinníkov
Záhadu pridáva aj to, že v 18. a 19. storočí sa po celom Francúzsku objavili ohniská choroby nazvanej pikardiský pot. Pôvodné prepuknutia choroby z potenia sa nikdy nedostali do tejto oblasti Európy a opísané príznaky potu v Pikardii sa úplne nezhodujú s chorobou z potenia - bola miernejšia a zahŕňala vyrážku. Nie je teda jasné, či tieto dve choroby spolu vôbec súvisia.
Trvalo by o stáročia viac, kým by vedci všeobecne uznali existenciu mikroorganizmov a to, že by mohli spôsobiť nákazlivé choroby, ako je potenie (Caius zo svojej strany predpokladal, že za to môže špina). Ale aj keď sme boli schopní konkrétne spojiť mnohé epidémie minulosti s dnes známymi baktériami, ako je mor, týfus a chrípka, potenie nám dodnes uniká.
Vedci navrhli širokú škálu potenciálnych vinníkov. Patria sem druhy baktérií Borrelia šírené kliešťami a všami, ktoré môžu spôsobiť recidivujúcu horúčku, hantavírusy (typicky šírené hlodavcami) a dokonca aj inhalačná forma bakteriálneho ochorenia antrax.
Vykopte telá!
Ale zavedený popis potenia, najmä jeho rýchlo sa zhoršujúci postup a rýchle vymiznutie z postihnutej oblasti, sa celkom nezhoduje so žiadnym jedným zárodkom – aspoň nie natoľko, aby bolo možné vyhlásiť otvorený a zatvorený prípad len na základe nepriamych dôkazov.
V článku z roku 2022 virologička Antoinette C. van der Kuyl špekulovala o ďalšom možnom podozrivom - neznámom druhu rhabdovírusu, ktorý je súčasťou tej istej širokej rodiny, do ktorej patrí aj vírus besnoty. Van der Kuyl tiež ponúkla potenciálny spôsob, ako definitívne vyriešiť záhadu potenia.
Poznamenala, že Caiusov opis prepuknutia v roku 1551 obviňuje zo smrti 15-ročného vojvodu zo Suffolku Henryho Brandona a jeho mladšieho brata Charlesa chorobu z potenia. Keďže ich hroby sa dodnes zachovali, ich „pozostatky by mohli byť podrobené starodávnej analýze DNA,“ napísala.
Nejasná záhada
Ale aj keby sa takýto výkop mohol uskutočniť, možno by nebolo rozumné to ešte urobiť. Podľa van der Kuyl súčasné techniky nie sú dostatočne optimalizované na efektívnu analýzu starých vzoriek RNA vírusov z kostí a zubov, ktoré by mohli pretrvávať v telách bratov Brandonovcov.
Pôvod potenia tak zatiaľ zostáva záhadou. Dúfajme, že potenie zostane historickou kuriozitou a nikdy sa nestane súčasnou hrozbou pre zdravie. Nedávna pandémia koronavírusu nám totiž ukázala, že infekčné choroby sú naďalej nebezpečenstvom aj v ére modernej medicíny.