Pri pobreží západnej Indie boli objavené pozostatky stratenej starovekej civilizácie. Ako informuje portál Indy100, malo by ísť o obrovské mesto, ktoré sa tiahne viac ako osem kilometrov na dĺžku a tri kilometre na šírku. Jediný problém je, že bolo objavené 36 metrov vodou v zálive Khambhat.
Najvzrušujúcejšou časťou objavu, ktorý urobil Národný inštitút oceánskej technológie (NIOT) v decembri 2000, je to, že by mohol prepísať ľudskú históriu tak, ako ju poznáme. Po viac ako dvoch desaťročiach od nálezu medzníka sa však odborníci stále hádajú o veku a význame archeologického náleziska.
Našli ho náhodou
Štruktúry podobné mestu boli odkryté náhodou, keď sa vykonávali rutinné prieskumy znečistenia v regióne. Pomocou sonarovej technológie tím identifikoval obrovské geometrické štruktúry hlboko na morskom dne. Pozostatky získané z miesta zahŕňali keramiku, korálky, sochy, časti stien a ľudské kosti a zuby.
Následné uhlíkové datovanie zistilo, že sú staré takmer 9 500 rokov, uviedlo vtedy BBC News. Pri oznámení objavu 19. mája 2001 vtedajší indický minister pre vedu a technológiu Murli Manohar Joshi povedal, že ruiny patrili starovekej civilizácii.
Povedal, že by išlo o ešte staršiu civilizácia ako je tá z doby bronzovej v údolí Indus – doteraz najstaršia známa mestská kultúra indického subkontinentu a jedna z troch najstarších civilizácií na svete spolu s Mezopotámiou a starovekým Egyptom. Inými slovami, všetko okolo tohto objavu nasvedčovalo tomu, že bude mať masívne dôsledky na náš pohľad na staroveký svet.
Hovoril o prevratnom objave
Badrinaryan Badrinaryan, ktorý bol v tom čase hlavným geológom vedeckého tímu NIOT, v článku pre Archeology Online napísal: „Po desaťročia sa archeológovia hádali o pôvode záhadnej civilizácie „Harappan“ (údolie Indus), ktorá prekvitala na území dnešného Pakistanu. a severozápadnej Indii asi od roku 3000 pred Kr. Teraz [naše nové zistenia] naznačujú, že Harappania pochádzali z vyspelej materskej kultúry, ktorá prekvitala na konci poslednej doby ľadovej, ktorá bola potom ponorená stúpajúcou hladinou mora pred začiatkom ‘histórie‘.”
Pokračoval: „Všeobecne sa verilo, že dobre organizovaná civilizácia nemohla tak skoro existovať. Mnohí sa zdráhali akceptovať, že mýty o potope spomínané v mnohých starovekých náboženských spisoch obsahovali zrnká pravdy.“
Trval však na tom, že objav, ktorý urobili jeho kolegovia a on, „jasne potvrdil existenciu starovekej civilizácie, ktorá bola ponorená do mora“. A napriek tomu, ako povedal, „konzervatívni archeológovia ťažko akceptovali”, že moderným vedeckým technikám sa podarilo urobiť taký veľký objav.
Kritika odborníkov
Kritizoval svojich kritikov a zapojil najmodernejšie technológie, pričom aj iní odborníci skutočne potvrdili aspoň niektoré z vyvodených záverov. V rozhovore pre Frontline v roku 2002 indický štátny úradník a popredný odborník na staroveké písmo Indus v krajine Iravatham Mahadevan uznal, že fotografie zo sonaru odhalili štruktúry, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou postavili ľudia.
Snáď najspornejší „dôkaz“ má podobu jedného kusu dreva. Toto drevo bolo uhlíkovo datované na vek 9 500 rokov – čo mnohí odborníci použili na určenie veku celej lokality. A predsa ďalší špecialista na Indus – Akso Parpola z Helsinskej univerzity – poukázal na to, že tu je potrebné položiť si kľúčové otázky, či takýto údaj stačí.
„Videl som niekoľko zaujímavých materiálov, ktoré sa zrejme vyskytujú iba na tomto mieste; nie v okolitých oblastiach. Problém tejto lokality je však v tom, že je tu veľmi silný vplyv prílivu a odlivu a piesky sa neustále posúvajú. Takže keď tu nájdeme ploché objekty, zdá sa mi celkom možné, že toto je spôsobené aktivitou piesku – eróziou piesku,” dodal.
Nejasné závery
Archeológ Justin Morris z Britského múzea uviedol, že na to, aby bolo možné toto miesto kategoricky klasifikovať ako patriace 9000-ročnej komunite, je potrebné vykonať oveľa viac práce.
„Kultúrne povedané, v tejto časti sveta neexistovali žiadne civilizácie pred rokom 2500 pred Kristom. To, čo sa dialo predtým, pozostávalo hlavne z malých dedinských osád,” povedal tiež pre BBC News. Morris tiež poukázal na to, že proces uhlíkového datovania C14 používaný na stanovenie veku mnohých artefaktov lokality nie je bez chyby.
Ani vyše dve desiatky rokov od objavu tak stále nie je dosiahnutý definitívny záver ohľadne tejto lokality. Čiastočne je to aj preto, že prieskum lokality je veľmi náročný vzhľadom na jej polohu vo veľmi zradných vodách so silnými prúdmi a prudkými prílivmi.