Zvedavci s úžasom sledovali, ako zvieratá, od vtákov po býky, padajú mŕtve pri jej vchode. Jaskyňa, bola pomenovaná ako „Plutónium“ po Plutovi, bohovi podsvetia. V tej dobe si ľudia mysleli, že je v nej samotný smrtiaci božský dych Pluta, ktorý zabíja všetkých v jeho dosahu. Okrem zázračne imúnnych kňazov, ktorí viedli zvieratá k obetovaniu.
Rímsky autor a prírodovedec Plínius Starší opísal tento jav ako "Cháronovu stoku". Cháron bol považovaný za mýtického prievozníka, ktorý prevážal duše cez rieky Styx a Acherón do hlbín podsvetia.
Turistická atrakcia
Hierapolis, založené okolo roku 190 pred Kristom, sa preslávilo Plutóniom, ako aj horúcimi prameňmi, ktoré aj dnes lákajú tisíce turistov. Francesco D‘Andria, taliansky archeológ, ktorý toto miesto znovu objavil v roku 2013, hovorí, že našli dôkazy o tribúne okolo Plutónia, ktorá mohlo byť pre divákov.
„Každé zviera, ktoré prejde dovnútra, okamžite zomrie. Každý jeden býk, ktorí je do nej vedení, či vrabec, ktorého do jaskyne vypustia, okamžite padne a zomrie,“ opísal toto predstavenie Grécky geograf Strabo, ktorý žil približne v rokoch 64 pred Kristom až 21 po Kristovi.
Strabo rozpoznal, že táto reakcia súvisí s emisiou plynu. „Priestor je plný pary tak zahmlenej a hustej, že človek sotva vidí zem,“ vysvetlil, no lámal si hlavu nad tým, ako to ovplyvnilo zvieratá, ale nie kňazov. Uvažoval, či to bolo kvôli ich spojitosti s bohmi alebo jednoducho preto, že zadržali dych.
Toxický plyn
Vedci však túto záhadu vysvetlili a skutočne nejde o nič nadprirodzené. Výskum publikovaný časopisom Archaeological and Anthropological Sciences ukazuje, že puklina na zemskom povrchu, hlboko pod miestom, uvoľňuje oxid uhličitý v koncentráciách tak vysokých, že môžu byť smrteľné.
Hardy Pfanz a jeho tím vulkanológov pomocou prenosného analyzátora plynu našli CO2 na úrovniach od 4 do 53 percent v ústí jaskyne a až 91 percent vo vnútri – viac než dosť na usmrtenie živých organizmov.
„Problémy pre cicavce (vrátane ľudí) začínajú už pri päť percentnej koncentrácii CO2,“ povedal Pfanz pre CNN. „Dlhší pobyt na úrovni sedem percent a viac vedie k poteniu, závratom, a zvýšenej srdcovej frekvencii. Ďalšie zvýšenie by viedlo k zaduseniu v dôsledku nedostatku kyslíka,“ dodal vedec.
A tak niet divu, že zvieratá, ktoré sa dostali do jaskyne, rýchlo zomreli. Len počas výskumného obdobia Pfanz hovorí, že našli niekoľko mŕtvych vtákov, myší a viac ako 70 mŕtvych chrobákov.
Pfanzov výskum vysvetľuje aj fakt, že sa kňazom nič nestalo. Zvieratá a kňazi sú rôznej výšky a keď že je CO2 ťažší ako kyslík, usadzuje sa nižšie a vytvára nad zemou jazero toxického plynu. „Nozdry zvierat boli celé v plynovom jazere, zatiaľ čo kňazi stáli vyššie a dýchali čistejší vzduch,“ vysvetlil výskumník.
