Kedykoľvek archeológovia našli starý, dobre zachovaný mozog, považovali to za niečo zvláštne, alebo prinajmenšom za produkt úmyselného úsilia starovekých ľudí o jeho zachovanie.
Ale tím vedcov z Oxfordskej univerzity, ktorý stojí za novou štúdiou, preskúmal archeologický archív s viac ako štyrmi tisíckami ľudských mozgov, z ktorých mnohé sú staré 12 000 rokov. Snažili sa prebádať, čo sa skrýva za ich dlhovekosťou.
Na získaných vzorkách analyzovali, ako ich chemické tak aj fyzikálne vlastnosti a do štúdie zahrnuli aj miesto, kde boli nájdené. To zahŕňalo nie len miesto na mape ale aj to, aké boli klimatické podmienky, keď osoba zomrela a v akej pôde boli pozostatky uložené.
Štúdia zahŕňala celkovo 4 405 vzoriek mozgu nájdených po celom svete – väčšinou v Európe. Následne ich rozdelili do piatich skupín podľa typu konzervácie: saponifikácia alebo zmydeľnovanie, mrazenie, činenie, dehydratácia a posledná záhadná kategória bola jednoducho označená „neznáme“. Pri nej totiž vedci nevedia, akým spôsobom sa dokázali mozgy vyhnúť rozkladu.
Dehydratácia a zmrazovanie
Dehydratácia, najbežnejší typ konzervácie, tvorila 1 667 vzoriek – 38 percent. Strata vody znamenala, že tieto mozgy skončili dosť krehké. Vzorky boli zakonzervované buď pomocou prírodných procesov (horúce, suché podnebie alebo vystavením vzdušných prúdov), alebo pomocou zámernej mumifikácie.
Zmrazovanie je celkom samozrejmé a zvyčajne k nemu dochádzalo, keď niekto zomrel v chladnom podnebí. Pretože bunky sa po rozmrazení a opakovanom zmrazení často rozpadávajú, študovanie takýchto vzoriek nie je vôbec jednoduché.
Ďalším spôsobom, ktorým boli mozgy zakonzervované, boli takzvané činenie. Ide o podobnú chemickú reakciu ako pri spracovávaní a činení zvieracích koží, ktoré sa pomocou špecifických látok vytvrdzujú.
Týmto spôsobom boli najčastejšie zachované mozgy, ktoré boli nájdené v rašeline, ktorej prostredie bránilo baktériám rozkladať tkanivá.
Neznáma metóda
„Neznáme“ mozgy mali podobnú konzistenciu a chemické zloženie. Táto skupina zahŕňala 1 308 mozgov, takmer tretinu. V týchto vzorkách boli nájdené jediné zvyšky mäkkých tkanív, ktoré boli najstaršie zo všetkých, niektoré mali až 12-tisíc rokov.
Vedci však neprišli na to, ako sa týmto mozgom podarilo tak dlho „prežiť“. Spomínané vzorky sa nenašli v žiadnom špecifickom prostredí, ale často sa našli u ľudí, ktorí boli pochovaní v masových hroboch. V týchto starovekých ľudských pozostatkoch je mozog často jediným mäkkým tkanivom, ktoré archeológovia našli.
