Misia DART – Double Asteroid Redirection Test – bola jednou z misií planetárnej bezpečnosti. Vedci chceli zistiť, či dokážu odkloniť dráhu asteroidu tak, že doň narazí kozmickou loďou. Vybraným cieľom bol Dimorphos – malý asteroid na spoločnej obežnej dráhe s väčším binárnym spoločníkom menom Didymos. Pretože obežná doba binárneho objektu bola dobre známa, akékoľvek zmeny v načasovaní tohto obdobia by znamenali, že misia bola úspešná.
A bol to úspech. Dopad mal oveľa väčší vplyv na obežnú dráhu, ako vedci očakávali. Misia DART však bola prvá svojho druhu a vedci preto netušili aké následky táto kolízia prinesie.
Výskumníci zanalyzovali zmeny na vesmírnej skale tesne po dopade a aj zmeny v jej obežnej dráhe. Ale tím vedený planetárnou vedkyňou Sabinou Raducan z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku sa zamerali na niečo iné. Vo svojej štúdii vzali simulovaný Dimorphos a simulovanú kozmickú loď DART a pokúsili sa zopakovať pozorované účinky dopadu.
Zloženie asteroidu
To zahŕňa prenos hybnosti z kozmickej lode na asteroid, množstvo materiálu, ktoré vybuchlo z Dimorphosu a tvar dutého kužeľa, ktorý materiál vytvoril, keď vychrlil do vesmíru. Pre ich analýzu však museli zistiť aj zloženie a hustotu asteroidu.
Nie všetky asteroidy sú postavené rovnako. Niektoré sú hustejšie a kompaktnejšie, ako napríklad kúsky planét. A niektoré sú také, ktoré sú známe ako „hromady sutín“, voľnejšie zhluky prachu a vesmírnych skál, ktoré sa spojili, ale napríklad pri väčšom gravitačnom namáhaní by sa mohli rozpadnúť.
A práve Didymos aj Dimorphos patria do tejto skupiny hromady sutín. Raducan a jej kolegovia boli teda schopní vytvoriť simulácie v súlade s pozorovaným výsledkom projektu DART. Výsledky simulácií nakoniec ukázali, že je asteroid držaný pohromade tak voľne, že DART by nemal zanechať na povrchu žiadnu jazvu. Namiesto toho kozmická loď mala spôsobiť globálnu deformáciu a následnú obnovu povrchu.
Tieto zistenia naznačujú, že Dimorphos môže byť Didymosovým asteroidovým dieťaťom. Didymos je tiež hromada trosiek a vieme, že hromady trosiek často vďaka odstredivej sile zhadzujú trosky, keď sa otáčajú.
Či sú však simulácie pravdivé dokáže až najbližšia misia Európskej vesmírnej agentúry s názvom Hera, ktorá má preskúmať práve spomínané dva asteroidy.
