Čínske kraby desia svet. Portál CNN píše, že ich tmavohnedé telá môžu dorásť až do veľkosti osem centimetrov a s roztiahnutými pazúrmi môžu dosiahnuť dĺžku až 25 centimetrov. Najväčší problém krabov, ktoré sú klasifikované ako jeden zo 100 najhorších inváznych cudzích druhov na svete, spočíva v tom, že sú takmer nezničiteľné.
Živia sa takmer čímkoľvek a prežiť vedia na súši, sladkých aj slaných vodách. Okrem toho majú veľmi rýchlu reprodukciu - samice produkujú medzi 250-tisíc až jeden milión vajíčok. V Európe boli prvýkrát pozorované ešte pred vyše storočím a je pravdepodobné, že sa sem dostali z Ázie na lodiach.
Zaznamenali ich aj na Slovensku
Odvtedy ich počty na starom kontinente doslova explodovali. Dnes ich má už 18 z 27 členských štátov Európskej únie na zoznamoch inváznych cudzích druhov vzbudzujúcich obavy, čo poukazuje na jeho negatívne vplyvy - narušenie vodného potravinového reťazca, prenos račieho moru a zvýšenie erózie hrádzí a brehov prostredníctvom jej prehĺbenia.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky tento druh na zozname inváznych druhov síce nemá, no na svojom webe naň upozorňuje skrz kategóriu inváznych nepôvodných druhov živočíchov vzbudzujúcich obavy Únie. V dokumente Európskej únie sa uvádza, že tento druh bol v našej krajine zaznamenaný.
Vedci na celom kontinente preto hľadajú spôsoby, ako úspešne znížiť populáciu týchto nebezpečných krabov a ochrániť tak ekosystémy. V roku 2023 sa dokonca zjednotili v rámci projektu financovaného EÚ s názvom „Clancy“. Doteraz najúspešnejšou stratégiou bola pasca vyvinutá Univerzitou v Antverpách a Flámskou environmentálnou agentúrou v Belgicku.
Jedinečné pasce
Podľa Jonasa Schoelyncka, profesora vodnej ekológie na univerzite v Antverpách, boli v krajine od roku 2018 nainštalované tri takéto pasce, ktoré zachytili odhadom až tri milióny krabov. Cez rieku je inštalovaný kovový kanál, do ktorého kraby padajú. Keďže nie sú schopné vyplávať ako iné vodné druhy, sú nútené plaziť sa po potrubiach vedúcich ku klietkam na oboch brehoch.
Ďalšia pasca rovnakého dizajnu, nezávislá od projektu EÚ, bola nainštalovaná v Spojenom kráľovstve minulý rok a skupina plánuje v nasledujúcich rokoch rozšíriť ďalšie zariadenia v Belgicku, Nemecku, Francúzsku a Švédsku. Pasce sa zamerajú na oblasti, cez ktoré migruje veľké množstvo krabov.
Na jeseň dospelé kraby migrujú zo sladkej vody do mora, aby uvoľnili vajíčka, a na jar mladé kraby putujú z mora do riek. Prekonajú úžasné vzdialenosti, až desať kilometrov denne. Niektoré boli dokonca pozorované aj tisíc kilometrov vo vnútrozemí.
Nemajú konkurenciu a vznikajú hybridy
„Niekedy zle odbočia a skončia v centre mesta,“ hovorí Schoelynck, ktorý si spomína na stovky krabov plaziacich sa ulicami Lier, malého belgického mesta, ktoré leží na sútoku dvoch riek. Dokonca počul svedectvá, ako liezli po stenách a zakrádali sa do vlhkých kúpeľní ľudských domovov.
A prečo sa im v Európe tak veľmi darí? Dočítaš sa na ďalšej strane.