Ako väčšina inváznych druhov nemajú prirodzených nepriateľov a sú veľmi odolné. Svoju úlohu by však mohla zohrávať aj zmena klímy, pretože teplejšie vody by mohli pomôcť, aby sa kraby cítili ako doma. Okrem toho sa začínajú objavovať hybridy čínskych a japonských druhov krabov.
Európska únia odhaduje, že invázne cudzie druhy stoja jej členov ročne 12 miliárd eur. Problémom nového typu pascí je, že sa nehodia do veľkých širokých riek, nehovoriac o tom, že boxy na oboch stranách sa musia pravidelne kontrolovať a vyprázdňovať.
Čo s nimi?
Ďalšou dilemou je, čo urobiť s tisíckami chytených krabov. Krajiny totiž majú rôzne pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat. V Nemecku je vedcom dovolené zabíjať kraby iba varením alebo použitím elektrického prúdu, zatiaľ čo v Belgicku zmrazovali kraby vo vedrách.
V Číne sú síce sezónnou pochúťkou, no majú málo mäsa, a preto nie sú na európskom trhu obľúbené. Profesor Schoelynck dodáva, že kraby v Číne sú dospelé, zatiaľ čo v pasciach zvyčajne končia mláďatá. Aj preto sa rozhodli úlovky z jednej z belgických pascí používať v miestnej zoo, kde sa využívajú ako krmivo pre zvieratá.
Odborníci na záver dodávajú, že jedine koordinované európske úsilie pomôže zhromaždiť poznatky a údaje o inváznych druhoch a ich vplyve. „Potrebujeme koordinovanú akciu, aby sme si navzájom pomohli, pretože pre tieto zvieratá neexistujú žiadne politické hranice,“ uzatvára Schoelynck.