Zemetrasenia, veľké aj malé, sa vyskytujú každý deň v zónach, ktoré obklopujú celý svet. Väčšina z nich nikoho neobťažuje, takže sa ani nedostanú do správ. Ale každú chvíľu zasiahne ľudí niekde na svete katastrofálne zemetrasenie s hrozným zničením a nesmiernym utrpením, píše portál The Conversation.
7. októbra zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,3 neďaleko historického mesta Herát v Afganistane, pričom v troskách zahynulo viac ako 2-tisíc ľudí. Nasledovalo smrteľné zemetrasenie s magnitúdou 6,8 8. septembra v pohorí Atlas v Maroku, ktoré otriaslo starovekými dedinami a zabilo takmer 3-tisíc ľudí.
A pred pár dňami zasiahlo východné Slovensko zemetrasenie o sile 4,9 magnitúdy. Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra neeviduje po zemetrasení následky na živote a zdraví. Aj napriek tomu sa však množstvo Slovákov vydesilo a mnohí hlásia zničené a poškodené domy.
Čo je to zemetrasenie?
Prečo sú niektoré seizmické zóny veľmi aktívne, zatiaľ čo iné môžu byť pokojné celé generácie, kým sa stres nezmení na katastrofickú udalosť? Na to ponúka odpoveď Jaime Toro, profesor geológie na Univerzite v Západnej Virgínii.
„Zemetrasenia sú súčasťou normálneho správania Zeme. Vyskytujú sa pri pohybe tektonických platní, ktoré tvoria vonkajšiu vrstvu planéty. Dosky si môžete predstaviť ako viac-menej tuhý vonkajší obal, ktorý sa musí posunúť, aby umožnil Zemi uvoľniť svoje vnútorné teplo,” vysvetľuje na úvod.
Tieto platne nesú kontinenty a oceány a sú neustále v spomalených vzájomných zrážkach. Studené a husté oceánske platne sa ponoria pod kontinentálne platne a späť do zemského plášťa v procese známom ako subdukcia. Keď oceánska platňa klesá, všetko ťahá za sebou a otvára trhlinu niekde inde, ktorá je vyplnená stúpajúcim horúcim materiálom z plášťa, ktorý sa potom ochladí. Tieto trhliny sú dlhé reťazce podvodných sopiek, známych ako stredooceánske hrebene.
„Aby ste pochopili, čo sa deje počas zemetrasenia, spojte dlane a stlačte trochu sily. Modelujete hraničnú poruchu dosky. Každá ruka je jedna doska a chyba je na povrchu vašich rúk. Vaše svaly sú doskový tektonický systém. Teraz pridajte trochu sily vpred na pravú ruku. Zistíte, že nakoniec trhne dopredu, keď dopredná sila prekoná trenie medzi vašimi dlaňami. To náhle trhnutie vpred je zemetrasenie,” uvádza príklad geológ.
Teória elastického odrazu
Vedci vysvetľujú zemetrasenia pomocou toho, čo je známe ako teória elastického odrazu. Rýchle platne sa pohybujú rýchlosťou až 20 centimetrov za rok, poháňané väčšinou oceánskymi doskami klesajúcimi v subdukčných zónach. Postupom času sa k sebe prilepia trením na hranici dosky. Pokusný pohyb deformuje hraničnú zónu dosky elasticky ako zaťažená pružina. V určitom bode nahromadená elastická energia prekoná trenie a doska sa trhne dopredu, čo spôsobí zemetrasenie.
„Hnacie sily platní sa však nezastavia, takže hranica platní začne opäť akumulovať elastickú energiu, čo spôsobí ďalšie zemetrasenie – možno čoskoro alebo možno v ďalekej budúcnosti.” To môže spôsobiť dotrasy alebo neskôr ďalšie zemetrasenie.
V oceánoch sú hranice dosiek úzke a dobre definované, pretože horniny pod nimi sú veľmi tuhé. Ale v rámci kontinentov sú hranice platní často širokými zónami deformovaného hornatého terénu popretkávaného mnohými zlomami. Tieto chyby môžu pretrvávať veky, aj keď sa hranica dosky stane neaktívnou. Preto sa niekedy zemetrasenia vyskytujú ďaleko od hraníc platní.
Zemetrasenia rýchle a pomalé
Cyklické správanie zlomov umožňuje seizmológom štatisticky odhadnúť riziká zemetrasení. Hranice platní s rýchlymi pohybmi, ako sú tie pozdĺž pacifického okraja, rýchlo akumulujú elastickú energiu a majú potenciál pre časté zemetrasenia veľkého rozsahu.
Pomaly sa pohybujúce chyby na hraniciach platní trvajú dlhšie, kým dosiahnu kritický stav. Pri niektorých zlomoch môžu medzi veľkými zemetraseniami uplynúť stovky alebo dokonca tisíce rokov. Vďaka tomu môžu mestá rásť a ľudia môžu stratiť pamäť predkov na minulé zemetrasenia.
Príkladom je zemetrasenie v Maroku. Maroko sa nachádza na hranici medzi africkými a euroázijskými platňami, ktoré do seba pomaly narážajú. Obrovský pás hôr, ktorý siaha od Atlasu severnej Afriky po Pyreneje, Alpy a väčšinu hôr naprieč južnou Európou a Stredným východom, je produktom tejto kolízie dosiek. Napriek tomu, že tieto pohyby dosiek sú v blízkosti Maroka pomalé, veľké zemetrasenia nie sú také časté.
Príprava na katastrofu
Dôležitým faktom o katastrofických zemetraseniach je, že vo väčšine prípadov zemetrasenia nezabíjajú ľudí – padajúce budovy áno. Väčšina Američanov už počula o kalifornskom zlome San Andreas a o seizmickom riziku pre San Francisco a Los Angeles. Posledné veľké zemetrasenie pozdĺž zlomu San Andreas zasiahlo Loma Prieta v oblasti Sanfranciského zálivu v roku 1989.
„Jeho magnitúda, 6,9, bola porovnateľná so zemetrasením v Maroku, napriek tomu zomrelo 63 ľudí v porovnaní s tisíckami. Je to do značnej miery preto, že stavebné predpisy v týchto mestách v USA náchylných na zemetrasenia sú teraz navrhnuté tak, aby udržali stavby na mieste, keď sa Zem trasie,” vysvetľuje.
Výnimkou sú cunami, obrovské vlny, ktoré vznikajú, keď zemetrasenie posunie morské dno a vytlačí vodu nad ním. Cunami, ktoré zasiahlo Japonsko v roku 2011, malo strašné následky, bez ohľadu na kvalitu inžinierstva v pobrežných mestách.
Mnohí Slováci sa pritom na sociálnych sieťach sťažovali, že nedostalo varovanie o zemetrasení. Nuž, nemohli, pretože nič také neexistuje. „Žiaľ, vedci zaoberajúci sa zemetrasením nedokážu presne predpovedať, kedy môže dôjsť k zemetraseniu; môžu len odhadnúť nebezpečenstvo,” dodáva na záver geológ.