Banská Štiavnica sa momentálne spamätáva z masívneho požiaru, ktorý v sobotu dopoludnia vypukol v jednej z historických budov priamo v centre mesta. Plamene sa postupne rozšírili a poškodili sedem ďalších budov.
Na mieste zasahovali desiatky profesionálnych hasičov, dobrovoľní hasiči i vojaci. Mnohí dobrovoľníci pomáhali so záchranou mimoriadne cenných predmetov. A tých je v meste skutočne mnoho.
Banská Štiavnica je totiž jedným z našich najvýznamnejších historických miest, ktoré je okrem iného zapísané aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A pohľad do minulosti vysiela pozitívny signál, že všetko zlé, čo sa v meste stalo, sa nakoniec úspešne podarilo prekonať.
Už tisíce rokov
Je všeobecne známe, že Banská Štiavnica je známa najmä bohatými nálezmi striebra a zlata. Práve najcennejší kov tu ťažili už Kelti v 3. storočí pred Kristom. Mesto sa rozvíja už celé stovky rokov, pričom od 13. až do konca 18. storočia boli obdobia, kedy išlo o najproduktívnejšie miesto ťažby striebra v celej Európe.
Nie vždy to však bolo ružové. V roku 1442 bolo mesto prepadnuté vojskom jágerského biskupa Šimona Rozgoňa. Počas prepadnutia mesta povraždili množstvo ľudí a založili obrovský požiar, v ktorom sa stratila značná časť histórie.
O rok neskôr však prišla ďalšia rana. Banskú Štiavnicu postihlo ničivé zemetrasenie, ktoré spôsobilo také škody, že mesto muselo byť opätovne vybudované. Neskôr muselo odolávať aj ďalší nájazdom.
Aj preto bol pôvodný farský kostol prestavaný na pevnosť a dostal pomenovanie Starý zámok. Okrem toho vznikol aj Nový zámok, ktorý taktiež slúžil ako protiturecká pevnosť. Medzitým sa darilo aj samotnej ťažbe, pričom najlepším rokom v histórii bol 1960, kedy sa vyťažilo 605 kilogramov zlata a 29-tisíc kilogramov striebra.
Matka všetkých baní
V Banskej Štiavnici sa nachádza aj matka všetkých baní, a to bez akéhokoľvek nadnesenia. Dedičná štôlňa s názvom Horná Bieber je považovaná za najvýznamnejší banský erár, pretože sa tu vyťažilo najviac zlata a striebra na svete.
Rozvoj mesta podčiarkla aj Mária Terézia, ktorá schválila zriadenie školy. Banícka akadémia sa stala prvou vysokou školou technického charakteru na celom svete. Neskôr sa spojila s Lesníckym inštitútom a tak funguje dodnes.
Banská Štiavnica bola svojho času tak dôležitým a prudko sa rozvíjajúcim mestom, že po Bratislave bola druhým najväčším mestom na území Slovenska. Spolu s poddanskými dedinami tu v roku 1781 žilo 25 543 ľudí. Pre porovnanie, Košice vtedy mali 5 728 obyvateľov, Trenčín len 3 321. V Bratislave v tom čase žilo 29 774 ľudí.
Tajchy a Trať mládeže
Koncom 18. storočia postavili v Banskej Štiavnici a okolí unikátny systém tajchov - zberných nádrží na vodu. Mimochodom, v meste vyvierala aj rieka Štiavnica, ktorá mestu dala meno, no dnes sa nachádza pod zemou. Baníci ju upravili tak, aby slúžila ako kanalizačný zberač.
Do Banskej Štiavnice v minulosti viedla úzkorozchodná železnica, no v minulom storočí bola potreba vybudovať aj klasickú. Nevybudovali ju však len tak. Išlo o gigantický projekt Trate mládeže a pracovalo na nej takmer 50-tisíc mladých ľudí z Československa, Francúzka, Bulharska, Albánska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska, Maďarska, Nórska, Alžírska, Anglicka a Indie.
V meste sa nachádzajú mnohé cenné budovy, ktoré reflektujú bohatú minulosť mesta. Spolu s baníckou históriou ide o unikátne mesto, ktoré je od roku 1993 právom zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Od cisárov až po prezidentov
Banská Štiavnica zažila aj mnohé cenné návštevy. V júnu 1751 sem prišiel František Štefan Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie. Dokonca sem neskôr prišli aj deti panovníkov - budúci cisári Jozef a Leopold a ich nastávajúci švagor, sasko-tešínsky vojvoda, princ Albert.
Okrem toho sem zavítali aj naši prezidenti - v roku 1996 mesto navštívil prezident Michal Kováč, počas Salamandrových dní, celomestskej udalosti spojenej s unikátnym sprievodom, v rokoch 2002 a 2006 prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič a v októbri 2016 aj Andrej Kiska.