Opak Déjà Vu je poriadne mätúciUnsplash/Sander Sammy
StoryEditor

VYSVETĽUJEME Vedel si, že existuje opak déjà vu? Takto sa jamais vu prejavuje, zažil ho už každý z nás

Miroslav Kamody22.09.2023., 08:00h

Sú situácie, kedy náš mozog jednoducho vypovie službu. Niečo nové sa nám zdá veľmi známe a inokedy niečo známe vnímame ako neznáme. Čo sa to s nami deje?

Lajkuj Brainee.sk na

Opakovanie má pomerne zvláštny vzťah s našou mysľou. Zober si napríklad jav déjà vu, kedy sa mylne domnievame, že sme v v minulosti zažili aktuálne prežívanú situáciu. Je to poriadne nepríjemný a sčasti strašidelný pocit, píše portál The Conversation.

Ale zistili sme, že déjà vu je vlastne oknom do fungovania nášho pamäťového systému. „Náš výskum zistil, že tento jav vzniká, keď sa časť mozgu, ktorá deteguje známosť, desynchronizuje s realitou. Déjà vu je signál, ktorý vás na túto zvláštnosť upozorní: ide o typ „overovania faktov“ pre pamäťový systém,” vysvetľujú Akira O‘Connor, docent psychológie na University of St Andrews a Christopher Moulin, profesor kognitívnej neuropsychológie z Université Grenoble Alpes.

image

Koniec nekonečného boja s akné? Vedci tvrdia, že nová molekula si s ním môže hravo poradiť

Jamais vu

Ako však dodávajú, naša pamäť môže urobiť ešte niečo záhadnejšie a nezvyčajnejšie. Ide o opak déjà vu, ktoré sa nazýva „jamais vu“. Nastáva vtedy, keď niečo, o čom viete, že je vám známe, je nejakým spôsobom neskutočné alebo nové. Ich nedávny výskum, ktorý získal satirickú Ig Nobelovu cenu, skúmal mechanizmus tohto zvláštneho javu.

Jamais vu môže zahŕňať pohľad na známu tvár a zistenie, že je zrazu nezvyčajná alebo neznáma. Hudobníci ho prežívajú napríklad v momente, keď stratia niť pri hraní známej hudobnej pasáže. A možno sa to už stalo aj tebe - keď si išiel na známe miesto a zrazu si zostal dezorientovaný alebo videl „novými očami“.

„Je to zážitok, ktorý je zriedkavejší ako déjà vu a možno nezvyčajnejší a znepokojivejší. Keď ľudí požiadate, aby ho opísali v dotazníkoch o skúsenostiach z každodenného života, uvedú: Napíšem slovo správne, ako napríklad ‚chuť do jedla’, ale pozerám sa na to slovo znova a znova, pretože mám pocit, že by to mohlo byť nesprávne.”

image

Opak Déjà Vu je poriadne mätúci

Unsplash/OSPAN ALI

Písať stále dookola

O jamais vu toho veľa nevieme. „Ale hádali sme, že to bude celkom ľahké vyvolať v laboratóriu. Ak niekoho len požiadate, aby niečo opakoval znova a znova, často zistí, že to stráca zmysel a je to mätúce,” hovoria výskumníci.

V prvom experimente 94 vysokoškolákov trávilo čas opakovaným písaním toho istého slova. Urobili to s dvanástimi rôznymi slovami, ktoré sa pohybovali od bežných, ako napríklad „door“ (dvere), po menej bežné, ako napríklad „sward“ (trávnik). Zároveň im povedali, že môžu prestať a uviesť jeden z vopred stanovených dôvodov.

„Najbežnejšou zvolenou možnosťou bolo, že veci začali byť zvláštne, pričom asi 70 percent sa zastavilo aspoň raz pre pocit, ktorý sme definovali ako jamais vu. Toto sa zvyčajne vyskytlo asi po jednej minúte (33 opakovaní) – a zvyčajne pri známych slovách.”

image

Na Mesiaci je ľad, no nevieme, odkiaľ prišiel. Tajomná sila na ňom generuje vodu, vedci zatiaľ len tápu

V druhom experimente použili iba slovo „the“, pričom usúdili, že je najbežnejšie. Tentoraz 55 % ľudí prestalo písať z dôvodov, ktoré sú v súlade s ich definíciou jamais vu (ale po 27 opakovaniach).

Nevšimli si vyše 100 rokov starú štúdiu

Ľudia opísali svoje skúsenosti v rozsahu od „čím viac sa na ne pozeráte, tým viac strácajú svoj význam“ po „zdá sa, že strácam kontrolu nad rukou“ a výskumníkmi obľúbené „nezdá sa to správne, skoro to vyzerá, že to nie je slovo, ale niekto ma oklamal, aby som si myslel, že áno.“ 

„Napísať a publikovať túto vedeckú prácu nám trvalo asi 15 rokov. V roku 2003 sme konali na základe predtuchy, že ľudia sa pri opakovanom písaní slova budú cítiť divne. Jeden z nás, Chris, si všimol, že riadky, ktoré mal opakovane napísať za trest na strednej škole, v ňom vyvolali zvláštny pocit – akoby to nebolo skutočné.“

image

Opak Déjà Vu je poriadne mätúci

Unsplash/愚木混株 cdd20

Ako sami výskumníci hovoria, trvalo im to tak dlho preto, lebo neboli takí šikovní, ako si mysleli. Nakoniec dokonca zistili, že už v roku 1907 publikovala jedna zo zakladajúcich osobností psychológie Margaret Floy Washburnová experiment s jednou zo svojich študentiek.

Kontrola reality

Ten ukázal „stratu asociačnej sily“ v slovách, na ktoré sa tri minúty pozerala. Slová sa stali zvláštnymi, stratili význam a časom sa roztrieštili. „Naším jedinečným prínosom je myšlienka, že premeny a straty významu pri opakovaní sú sprevádzané zvláštnym pocitom – jamais vu,“ hovoria vedci.

Jamais vu je pre nás signálom, že niečo sa stalo príliš automatickým, príliš plynulým, príliš opakovaným. Pomáha nám to „vytrhnúť“ z nášho súčasného spracovania a pocit nereálnosti je v skutočnosti kontrolou reality. A dáva to zmysel - naše kognitívne systémy musia zostať flexibilné, čo nám umožní nasmerovať našu pozornosť všade tam, kde je to potrebné, namiesto toho, aby sme sa príliš dlho strácali v opakujúcich sa úlohách.

image

Archeológovia zostali v nemom úžase. Našli nekromantský portál do podsvetia, lemovali ho 2-tisíc rokov staré lebky a dýky

„V konečnom dôsledku nám lichotí, že sme dostali Ig Nobelovu cenu. Víťazi týchto cien prispievajú vedeckými prácami, ktoré vás rozosmejú a potom donútia premýšľať. Dúfajme, že naša práca na jamais vu bude v blízkej budúcnosti inšpirovať ďalší výskum a ešte lepšie poznatky,“ dodávajú na záver odborníci.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
24. november 2024 00:53