Svet stále ukrýva fascinujúce historické objavy, ktoré stále čakajú na svoje odhalenie. Ako informuje portál Insider, tentokrát sa pošťastilo vedcom a archeológom hlboko v jaskyni Te‘omim v Jeruzaleme.
Podarilo sa im objaviť dôkazy o rituálnych magických praktikách siahajúcich až do staroveku – s ľudskými lebkami a dýkami poukazujúcimi na temné obrady, pri ktorých sa nekromanti mohli pokúšať vykúzliť duchov mŕtvych.
Olejové lampy a lebky
V novej štúdii pre Harvard Theological Review, ktorú zverejnilo Cambridge University Press, výskumníci z Izraelského úradu pre starožitnosti a Bar-Ilan University podrobne opísali výsledky viac ako desaťročného štúdia na 120 olejových lampách, ktoré sa našli v jaskyni v judejských kopcoch.
Siahajú do neskorého rímskeho až raného byzantského obdobia alebo z konca druhého až štvrtého storočia nášho letopočtu. „Všetky tieto lampy boli zámerne vložené do úzkych, hlbokých štrbín v stenách hlavnej komory alebo pod sutiny,“ napísali v štúdii autori Eitan Klein a Boaz Zissu.
„Niektoré štrbiny obsahovali skupiny olejových lámp zmiešaných so zbraňami a keramickými nádobami zo skorších období alebo umiestnených s ľudskými lebkami.“ Skutočnosť, že lampy boli zasunuté tak hlboko do skrytých, ťažko dostupných štrbín, „naznačuje, že osvetlenie temnej jaskyne nebolo ich jediným účelom,“ teoretizovali akademici.
Temné kúzla
Okrem olejových lámp tu boli umiestnené zbrane vrátane dýk a hláv sekier spolu s tromi ľudskými lebkami. Okrem nich sa nenašli žiadne ďalšie ľudské kosti. Tieto artefakty sa pravdepodobne používali ako súčasť nekromantických obradov v jaskyni počas neskorého rímskeho obdobia, myslia si autori po preskúmaní svojich objavov a knižnice starých papyrusových zvitkov z éry, ktorá podrobne opisovala kúzla a zvyky na počesť jaskyne.
„Jedno kúzlo vysvetľuje, ako obmedziť a zapečatiť ústa lebiek, aby nič nepovedali alebo neurobili. Ďalšie ukazuje, ako vzkriesiť ducha mŕtveho pomocou odcudzenej lebky: kúzlo je napísané čiernym atramentom na liste ľanu, ktorý sa potom umiestni na lebku,“ píše sa vo výskume, čo naznačuje, že dôkazy o takýchto rituáloch sa našli v jaskyni Te‘omim.
„Účelom ďalšieho kúzla je získať pomoc a ochranu od duchov pomocou lebky Typhona (pravdepodobne osla), na ktorej je kúzlo napísané krvou čierneho psa.“ V tom čase bola jaskyňa s hlbokou jamou a vnútorným prameňom vnímaná ako potenciálny portál do podsvetia, orákulum a fyzická reprezentácia chtónskeho božstva, ktorému čarodejníci zasvätili svoju rituálnu mágiu.
Talizmany na ochranu
Najmä olejové lampy, ako napríklad 120 nájdených v štrbinách jaskyne, sa používali na prilákanie duchov do ríše živých. Jedno špecifické zaklínanie, ktoré vyzýva boha Besasa, aby odhalil budúcnosť, obsahuje tento spev, ktorý sa má povedať olejovej lampe a dovoliť bohu vstať cez plameň: „Vzývam ťa, bezhlavý boh; ty si ten, čo vrháš blesky, kto hromuje, ty si ten, na ktorého ústa neustále leje.“
Skôr ako dôkaz živých obetí, dýky a iné zbrane nájdené v jaskyni pravdepodobne slúžili ako talizmany na ochranu pred duchmi, o ktorých sa hovorilo, že sa báli kovu – konkrétne bronzu a železa. Ľudské obete boli v roku 97 pred Kristom rímskym senátom zakázané.
O ich živote vieme málo
Vedci poznamenávajú, že do roku 357 nášho letopočtu bola nekromancia postavená mimo zákon cisárom Konštantínom II., ktorý kvôli strachu z použitia mágie proti nemu zakázal „všetky formy veštenia, komunikácie s démonmi, rušenie duchov mŕtvych a nočné obete“. Trestom za porušenie cisárovho nariadenia bola istá smrť.
Zatiaľ čo špecifiká života tých, ktorí praktizovali nekromanciu v jaskyni Te‘omim, zostávajú nejasné – a možno zostanú nepoznateľné navždy – artefakty, ktoré po sebe zanechali, odhaľujú stopy o tom, ako tajne používali rituálnu mágiu na predpovedanie budúcnosti a vyvolávanie duchov mŕtvych.