Neustále rastúce životné náklady sťažujú ľuďom, a najmä tým s nižšími príjmami, dovoliť si zdravo sa stravovať. Aj napriek tomu značná časť vyspelého sveta nadpriemerne plytvá potravinami. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 milióna ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa. Niektoré štatistiky uvádzajú 112 kg na obyvateľa.
To škodí nielen tvojej peňaženke, ale aj životnému prostrediu. V celosvetovom meradle sa každoročne vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo vytvára približne 8 percent svetových emisií skleníkových plynov, píše portál The Conversation. Tieto emisie vznikajú z nepoužitých potravín vo všetkých fázach potravinového dodávateľského reťazca, od výroby až po rozklad.
Pestovanie je cesta
„Naša nedávna štúdia však odhalila, že tí, ktorí si pestujú svoje vlastné potraviny v záhradách a záhradkách, vyhodia v priemere len 3,4 kg ovocia a zeleniny – o 95 % menej ako je priemer Spojeného kráľovstva. Tieto domácnosti prijali rôzne postupy na minimalizáciu plytvania potravinami vrátane uchovávania alebo rozdávania nadbytočnej produkcie,” hovoria výskumníčky Boglarka Zilla Gulyas a Jill Edmondsonová z University of Sheffield.
V posledných rokoch sa podľa nich objavil záujem o pestovanie čerstvých produktov vo vlastných záhradách či komunitných záhradách. Dostupná ponuka pozemkov však nestačí na uspokojenie rastúceho dopytu. „Pridelenie väčšieho množstva pôdy na domácu produkciu ovocia a zeleniny by mohlo výrazne prispieť k dostupnosti čerstvých produktov pre obyvateľov miest.”
Potravinové denníky
Do svojej štúdie zahrnuli 197 domácností, ktoré si pestujú vlastné potraviny. Požiadali ich, aby si viedli potravinové denníky, kde si zaznamenávali množstvo ovocia a zeleniny, ktoré každý týždeň nadobudli. Nakoniec získali kompletné záznamy z 85 samostatných domácností.
„Uviedli, či bola každá položka vypestovaná v ich záhrade alebo pozemku, či bola kúpená v obchodoch alebo na trhoch, či pochádza od iných pestovateľov alebo či bola získaná vo voľnej prírode. Domácnosti tiež zaznamenávali množstvo produktov, ktoré rozdali rodine a priateľom, a množstvá, ktoré museli vyhodiť.”
Ich zistenia naznačujú, že jednotlivci, ktorí pestujú svoje vlastné jedlo, môžu mať väčšiu tendenciu vyhýbať sa plytvaniu potravinami ako priemerný človek v Spojenom kráľovstve, kde sa táto štúdia uskutočnila. Pre porovnane, Angličania vyhodia v priemer 68 kíl ovocia a zeleniny ročne. Je to možno preto, že pripisujú vyššiu hodnotu produkcii, ktorú si sami vypestovali.
Rovnaké výsledky naprieč Európou
Výsledky sú v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý sa uskutočnil v Nemecku a Taliansku. Táto štúdia zistila, že množstvo vyhodených potravín bolo najväčšie medzi ľuďmi, ktorí nakupovali výlučne vo veľkých supermarketoch. Ľudia, ktorí nakupovali položky v rôznych malých obchodoch, mali tendenciu plytvať jedlom menej, zatiaľ čo tí, ktorí si sami dopestovali jedlo, plytvali najmenej.
„Naše zistenia tiež naznačujú, že domácnosti, ktoré sme skúmali, dokážu vyprodukovať zhruba polovicu všetkej zeleniny a 20 percent ovocia, ktoré ročne skonzumujú. Tieto domácnosti skonzumovali o 70 percent viac ovocia a zeleniny (o niečo viac ako šesť porcií denne), ako je celoštátny priemer.”
Jesť veľa ovocia a zeleniny ako súčasť vyváženej a výživnej stravy je pritom kľúčom k udržaniu dobrého zdravia. Tento druh stravy môže pomôcť predchádzať chorobám, ako je cukrovka 2. typu, určité druhy rakoviny a srdcové choroby.
Pestovanie vlastných potravín môže zlepšiť prístup k čerstvému ovociu a zelenine, podporiť dobré zdravie a znížiť plytvanie potravinami. Niekoľko prekážok však bráni zapojeniu sa do výroby potravín v domácnostiach. Tieto prekážky zahŕňajú obmedzený prístup k pôde, zručnosti a čas potrebný na pestovanie vlastného ovocia a zeleniny.
Dostupnosť pozemkov
Ďalším problémom je dostupnosť pozemkov. Tento pokles bol evidentný najmä v chudobnejších oblastiach, kde by ľudia mohli najviac profitovať z lepšej dostupnosti výživných potravín.
„Zistili sme tiež, že tí, ktorí si dopestovali vlastné jedlo, venovali približne štyri hodiny týždenne práci na svojom pozemku alebo záhrade. Bohužiaľ, nie každý má ten luxus, že má na to čas,” dodávajú výskumníčky.
Či už pestuješ svoje vlastné potraviny alebo nie, každý si môže pri nákupe alebo pestovaní potravín osvojiť rozumné postupy. Dobrou možnosťou je plánovanie vopred a zmrazenie alebo zdieľanie nadbytočných potravín s ostatnými, aby sa zabránilo ich plytvaniu. Ale určitému plytvaniu potravinami sa nedá vyhnúť. Jeho kompostovanie namiesto skládkovania podstatne zníži jeho dopad na planétu.
