Lucia Grigová je vyštudovaná architektka, ktorá sa počas materskej dovolenky rozhodla, že začne variť z toho, čo má v chladničke. Na svojom profile Do poslednej omrvinky a blogu pridáva recepty a šíri povedomie o problematike plytvania potravinami. Okrem toho je autorka dvoch kuchárskych kníh a ako nám prezradila v rozhovore, pripravuje ďalšiu.
Plytvanie potravinami je naozaj obrovský globálny problém. Štatistiky ukazujú, že ročne vyhodíme až 1,3 miliardy ton jedla. Pre lepšiu predstavu – na ploche veľkej ako Čína sa dopestuje jedlo, ktoré sa nikdy nezje, ale vyhodí. Na celom svete sa tak každý rok vyhodí tretina jedla, aj keď každú noc chodí spať hladných až 690 miliónov ľudí. Trend dokonca narastá a do roku 2030 sa môže zvýšiť počet ľudí, ktorí na svete hladujú na 840 miliónov ľudí.
Na Slovensku ročne vyhodíme až 890 000 000 ton jedla, čo predstavuje 163 kg na jedného človeka. Aspoň raz týždenne vyhodia potraviny až dve pätiny Slovákov. Sedem percent ľudí vyhadzuje nejaké potraviny každý deň, v koši tak končí takmer polovica peňazí, ktorú Slováci dajú na potraviny. Najčastejšie v koši končia zvyšky s jedlom, chlieb s pečivom, ovocie a zelenina.
V našom koši končí 30 percent všetkých obilnín, 20 percent mliečnych výrobkov, 45 percent zeleniny a ovocia, 20 percent olejnatých, semien a strukovín, 35 percent rýb a plodov mora, 45 percent koreňovej zeleniny a hľúz, 20 percent mäsa.
Ste vyštudovaná architektka, ako ste sa dostali ku vareniu?
K vareniu som sa dostala už ako dieťa, kedy som mamine pomáhala v kuchyni. Vtedy však bolo pre mňa varenie činnosťou, ktorú som musela robiť, nie vyslovene chcela. Rada som však pomáhala s pečením. To ma bavilo a mala som aj svoju vlastnú zbierku receptov povystrihovaných z časopisov.
Počas štúdia prišla kuchárska pauza. Intenzívne som začala variť až keď sme s manželom začali spolu bývať a keď sa nám narodili deti. Vtedy som si viac začala všímať rôzne kuchárske techniky, nové recepty a vtedy som si tiež intenzívne začala uvedomovať problém s vyhadzovaním potravín, pretože aj mne sa to občas stalo a veľmi ma to trápilo.
Keďže mi počas materskej dovolenky chýbala tvorivá práca, spojila som príjemné s užitočným a začala som hľadať a tvoriť recepty z toho, čo mi zvýšilo. Mám totiž rada pestrosť a nebavilo ma robiť stále len chlebíky vo vajci a rizoto so zvyšným kuracím mäsom.
Máte profil Do poslednej omrvinky, ako vznikol tento názov?
Vznikol spontánne, keď som raz večer kojila mladšieho syna. Rozmýšľala som, aký názov by najlepšie vystihoval tematiku môjho vznikajúceho blogu a ktorý by bol slovenský a hravý - a zrazu mi napadlo “Do poslednej omrvinky“. Hneď som vedela, že tento názov je ten pravý.
Varíte tak, že zužitkujete naozaj všetko, varili ste vždy týmto spôsobom?
Nevarila som vždy týmto spôsobom, hoci som sa snažila. Keďže mi to však nevychádzalo podľa vlastných predstáv, začala som sa bezozvyškovému vareniu venovať vo svojej kuchyni intenzívnejšie a zvyšok už poznáte.Dnes som v bezozvyškovom varení úspešná, klamala by som však, že odkedy blogujem, už som nikdy nič nevyhodila. Varenie a nakupovanie bezo zvyšku je pre mňa čosi také ako keď sa snažíte napríklad pravidelne cvičiť alebo chudnúť.
Ak máte pred sebou jasný cieľ a plne sa sústredíte na jeho dosiahnutie, plus ak ste silno motivovaní, budete úspešní. Občas však môžu prísť chvíle, kedy jednoducho „zhrešíte“ a spravíte chybu alebo bežný život alebo rôzne iné dôvody vám vaše plány prekazia.Pre mňa nie je dôležité byť 100 percentne úspešná za cenu toho, že budem na seba vyvíjať tlak, kvôli ktorému časom stratím chuť a motiváciu byť lepšia. Dôležitejšie je pre mňa vytrvať a ak aj čosi niekedy nevyjde, z chýb sa poučiť a už ich viac neopakovať. Chyby beriem ako príležitosť uvedomiť si, v čom zlyhávam a kde sa potrebujem zlepšiť, takže ich neberiem tragicky, pretože neskôr v rovnakej situácii už viem, čoho sa vyvarovať.
Ako u vás prebieha nákup potravín?
Jednoznačne s nákupným zoznamom. Ani si nepamätám, kedy som naposledy išla do obchodu s tým, že by som nevedela, čo chcem kúpiť. Nákupný zoznam považujem za praktický z viacerých dôvodov. Veľmi mi šetrí čas, lebo nemusím v obchode loviť v pamäti, čo vlastne potrebujem kúpiť. Vďaka nemu tak nakúpim rýchlejšie a nekúpim zbytočnosti.Nákupný zoznam si pripravujem priebežne. V kuchynskej linke mám odložený papier, na ktorý si priebežne zapisujem to, čo nám doma chýba, či už ide o potraviny alebo drogériu. Pred nákupom si potom vždy ešte rýchlo prejdem v hlave, čo budeme mať na najbližšiu večeru alebo obed, skontrolujem chladničku a dopíšem to, čo mi chýba.
Jedálny lístok tvorím najmä na základe toho, čo mám doma a čo treba minúť.Nákupné zoznamy si zvyknem zapisovať aj do mobilnej aplikácie. Čo sa týka frekvencie nákupov, keďže pri škole, kam chodia moje deti, je menší supermarket, čerstvé potraviny v malom množstve nakupujem tam, buď každý deň alebo obdeň, podľa potreby. Väčšie nákupy robím tiež podľa potreby, približne raz do týždňa.
Nechcem ale, aby to vyznelo tak, že takto je to správne – skrátka, mne to takto vyhovuje, vzhľadom na to, okolo obchodu s potravinami chodím každý deň a mám relatívne malú chladničku, ktorú nechcem prepĺňať. Ak však má niekto obchod ďaleko a dostane sa doňho raz do týždňa, pečivo si mrazí alebo pečie sám a nakúpi si na celý týždeň vopred, je to úplne v poriadku.Myslím si, že frekvencia nákupov je v poriadku vtedy, keď nevyhadzujete nespotrebované jogurty, mliečne výrobky po záruke alebo plesnivé pečivo. Ak sa vám nestáva, že by potraviny u vás končili v koši neotvorené po dátume spotreby, frekvenciu nákupov by som neriešila.
Vytvárate aj recepty podľa toho, čo máte v chladničke?
Samozrejme, toto je základ varenia bezo zvyšku. Ak žijete rýchly život a neustále kdesi lietate, často sa sa môže stať, že vaše kuchynské plány nevyjdú a to, čo ste chceli navariť, jednoducho nestihnete. Lebo vám do toho povedzme vojde nečakaný míting, alebo sa s deťmi zdržíte na ihrisku a potom musíte jedlo pripraviť hlavne rýchlo a to, čo ste uvariť chceli, musíte variť inokedy. Večere vždy riešim na základe toho, čo máme v chladničke, najčastejšie už po večeri deň pred tým. Pozriem do chladničky, čo sa nezjedlo a čo treba minúť a na základe toho si vymyslím, čo rýchle by sa z daných potravín dalo pripraviť nasledujúci deň. Ak mi k tomu chýba nejaká ingrediencia, nasledujúci deň ju kúpim, aby som ju mala večer nachystanú. V podstate takto väčšinou pripravujem aj víkendový jedálniček.
Dôležité je však stále podľa mňa nakupovať striedmo, aby chladnička nebola preplnená, aby človek mal vo varení aj slobodu a nemusel stále vymýšľať recepty len z obsahu chladničky. Tak isto, ak sa stane, že nestihnete variť to, čo ste pôvodne zamýšľali, suroviny v chladničke sa nezačnú “hromadiť” a následne kaziť.
Prečo je podľa vás plytvanie potravinami tak veľký problém?
Pre mňa osobne je to problém najmä kvôli plytvaniu vstupnými zdrojmi. Nezjedená a vyhodená zelenina a ovocie boli vypestované zbytočne – zbytočne bola zabratá plocha na ich vypestovanie, zbytočne sa minula voda na ich zalievanie, zbytočne boli hnojené a prepravované. Vieme, čo s kvalitou pôdy robia hnojivá, vieme, že na prepravu potravín sa minú obrovské množstvá nafty, preprava znamená aj znečisťovanie životného prostredia a zvyšovanie emisií. To isté platí aj o vyhodenom pečive, mliečnych výrobkoch či mäse. Ak by sme vyhadzovali menej potravín, šetrili by sme nie len vstupné zdroje na ich výrobu ale aj viac chránili životné prostredie.Tento problém je najvypuklejší vtedy, ak žijete v meste, potraviny si kupujete v supermarkete, nemáte domáce zvieratá, ktoré by skonzumovali nedojedené potraviny a kompost, kde by sa zhodnotil bioodpad. Problém je to tiež kvôli tomu, že odpad, ktorý vyprodukuje mestský človek, skončí buď v spaľovni alebo na skládke odpadov, pričom ani jeden spôsob nie je šetrný voči životnému prostrediu. Preto by sme sa mali snažiť tvoriť čo najmenej odpadu, nie len toho potravinového.
Ak si niekto dopestuje vlastnú zeleninu a ovocie, ktoré skončia v najhoršom v komposte alebo v sude a potom sa vypália, ak s konzumáciou nedojedených potravín pomôžu domáce zvieratá, napríklad sliepky, zajace, prasiatka, prípadne mačky a psy, ak potraviny neskončia na skládke za mestom alebo dedinou, skrátka, ak si vlastný odpad človek zlikviduje sám u seba doma, potom to taký problém nie je, pretože sa tak veľmi nenaruší rovnováha – kompost dodá pôde živiny a zvieratá zas skonzumujú to, čo sa nezjedlo. Samozrejme, netreba si domáce zvieratá zamieňať s odpadkovými košmi, ale je fakt, že mnohé potravinové zvyšky môžu bez problémov skonzumovať.
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Momentálne veľa ľudí trápi inflácia, bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín pätinu zo svojich mesačných výdavkov, aké kroky by ste poradili ľuďom pred tým, než pôjdu na nákup?
Určite odporúčam nákupy plánovať – priebežne si zapisovať, čo sa doma minulo a čo treba dokúpiť, premyslieť si vopred, čo budem nasledujúci deň, dva variť, či vôbec budem mať čas variť a čo budem stíhať pripraviť na večeru či obed, skrátka, zladiť si varenie s povinnosťami. Pred nákupom si treba tiež otvoriť chladničku, prípadne aj špajzu, skontrolovať, čo treba minúť, a podľa toho si vymyslieť menu na najbližšie dni. Možno tak mnoho ľudí zistí, že nie je potrebný taký veľký nákup, ako si pôvodne mysleli, že stačí dokúpiť len zopár surovín, ktoré keď dajú dohromady s tým, čo majú v chladničke, získajú zaujímavé a chutné jedlá na najblišie dni. Ak je chladnička plná jedla, rozhodne netreba robiť veľký nákup a treba vymýšľať jedlá z toho, čo má človek doma. Treba sa tiež pozrieť do chlebníka, či vôbec treba čerstvé pečivo.
Zo staršieho pečiva sa dajú spraviť skvelé žemľovky, hrianky, výborné zapekané chleby, ktoré sú navyše aj rýchle, takže mnohokrát netreba kupovať ani to pečivo. Pred víkendovým varením je fajn prezrieť mrazák, či v ňom nie je mrazené mäso alebo ryby, ktoré by sa dali pripraviť na obed, mrazená zelenina na prípravu polievok alebo zamrazené ovocie či bielky na prípadné pečenie. No a pred samotným nákupom je fajn skontrolovať, či mám v taške nákupný zoznam a trocha sa najesť, aby človeku pri nákupe neradil prázdny žalúdok, lebo ten je v obchode ten najhorší radca.
Aké je základné desatoro neplytvania?
Základným mottom desatora je “menej je viac”. To platí v prípade čerstvých potravín všade – pri plánovaní, nákupoch, v domácich chladničkových zásobách, aj na tanieri. V opačnom prípade platí formulka “viac je viac” – v odpadkovom koši. Začala by som teda od chladničky – udržiavať ju nepreplnenú a variť predovšetkým z toho, čo máme doma. Ďalej plánovať – varenie aj nákupy. V obchode si treba dávať pozor – najmä, ak nakupujeme hladní, a tiež na akciové ponuky na potraviny, ktoré momentálne nepotrebujeme. Ďalej, na tanier si nakladať radšej menej alebo len toľko koľko zjeme – ľahšie sa doje nespotrebované jedlo z hrnca ako oschnuté zvyšky na tanieri.
Dôležité je tiež venovať sa správnemu skladovaniu potravín, najmä tých čerstvých. Vedieť, ako uchovávať ovocie a zeleninu, aby vydržali čo najdlhšie čerstvé. Treba tiež skladovať prehľadne – v chladničke prehľadnému skladovaniu pomôžu sklenené alebo priehľadné dózy a zaváraninové poháre, rozdelenie chladničky na miesta, kde skladujeme zeleninu, mliečne výrobky, varené jedlo atď.
Prípadne, pio príchode z obchodu je dobré zoradiť mliečne výrobky podľa toho, kedy potravinám končí dátum spotreby a tie, ktoré treba minúť skôr, umiestniť do popredia. K vareniu patrí aj zábava a experimentovanie – to považujem tiež za dôležitý bod v boji proti neplytvaniu jedlom – ak vystúpite zo svojej kuchárskej rutiny, často objavíte skvelé nové jedlá, v ktorých sa dajú zvyšné potraviny elegantne a chutne minúť. A posledný, desiaty bod – analyzovať, analyzovať, analyzovať. Predovšetkým obsah odpadkového koša. Ak vyhodíte nejakú potravinu, zamyslieť sa, prečo sa to stalo a ako by sa tomu v budúcnosti dalo predísť.
Máte aj kuchársku knihu s názvom Do poslednej omrvinky, plánujete vydať aj pokračovanie?
Momentálne naozaj pracujem na ďalšej knihe, v poradí už tretej, nie je však pokračovaním prvej knihy s názvom Do poslednej omrvinky. Bola to moja prvá vydaná kuchárska kniha, na ktorej som spolupracovala so šéfkuchárom Vojtom Artzom, kde sme sa spolu snažili ukázať, ako variť v štýle zero-waste.
Ďalšou mojou knihou, ktorá vyšla ako e-book pred dvoma rokmi, je kuchárska kniha pre obytnú bunku s názvom Ecocapsule, za ktorou stoja moji kamaráti architekti Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Jedlá v nej sú zamerané na produkciu takmer nulového odpadu, energetickú úspornosť pri varení a minimalistické varenie, keďže samotný život v Ecocapsule je veľmi minimalistický.
Kniha, na ktorej momentálne pracujem, bude obsahovať recepty s rovnakou tematikou ako na mojom blogu – t.j. budú zamerané na spotrebu surovín, ktoré vzniknú ako produkt pri varení (varené zemiaky, ryža, pečené, varené mäso) alebo skrátka zvýšia – pečivo a podobne. Ak všetko dopadne podľa plánu, verím, že na prelome jesene a zimy ju budeme môcť držať v rukách. Už sa na to veľmi teším.