Nový film Christophera Nolana s názvom Oppenheimer je plný najhorších nočných môr ohľadne jadrovej vojny, ktoré trápia hlavnú rovnomennú postavu. Ako píše portál ScienceAlert, riaditeľ tajného laboratória v Los Alamos si veľmi dobre uvedomoval ničivú silu, ktorú jeho skupina vedcov vytvorila.
On sám, aj keď je považovaný za otca atómovej bomby, vedel len polovicu príbehu. Oppenheimerove nočné mory v podstate nie sú ničím v porovnané s najhorším možným scenárom, ktorý dnes predpovedajú vedci.
Nukleárna zima
Vypuknutie totálne jadrovej vojny so stovkami alebo tisíckami atómových výbuchov by mohlo poslať planétu do apokalyptického stavu nazývaného nukleárna zima. A v ňom by miliardy ľudí zomreli od hladu.
„Jadrové zbrane sú najväčším nebezpečenstvom, ktorému svet čelí a ktorému čelá už dlho, no zabudli sme na to,“ povedal pre Insider Alan Robock, profesor z Rutgersovej univerzity a priekopník jadrovo-zimného výskumu. „Myslím, že sme mali veľké šťastie,“ dodáva.
Nukleárna zima je teória založená na modeloch a diskutovaná vo vedeckej komunite – podobne ako mnohé predpovede atómových vedcov za čias Oppenheimera. A ako by prebiehala? Pripraviť by si sa musel na tmavý, studený a ožiarený svet spolu s piatimi miliardami obeťami.
Mrazivé peklo na Zemi
Všetko by to, samozrejme, začalo so samotnými jadrovými bombami, ktoré by spálili mestá. Každý jadrový výbuch ny zapálil nespočetné množstvo malých ohňov, ktoré sa postupne môžu zlúčiť do obrovských nekontrolovateľných požiarov.
V prípade pokračujúcich jadrových útokov by všetky tieto ohnivé búrky mohli poslať do stratosféry toľko sadzí, že by vytvorili dostatočne hrubý pás okolo planéty na to, aby na jej povrch nedopadalo slnečné svetlo. To by následne spôsobilo pokles teploty o 15 stupňov Celzia.
Takéto globálne ochladenie by mohlo trvať celé roky. Tma, chlad a žiarenie z jadrového spadu by zničili obrovskú časť rastlinného a živočíšneho života na Zemi. Na planéte by nastalo peklo, a živí by zrejme závideli mŕtvym.
Vznikla až po Oppenheimerovej smrti
Celú túto teóriu prvýkrát navrhla pätica vedcov v roku 1983, a teda 16 rokov potom, čo Robert Oppenheimer naposledy vydýchol. Odvtedy tím medzidisciplinárnych vedcov, vrátane Robocka, skombinoval klimatické modely a simulácie výroby potravín, aby lepšie porozumel možnostiam nukleárnej zimy.
Minulý rok spoločne zverejnili zistenia, že ryby a hospodárske zvieratá by nedokázali udržať svet pri živote, ak by nukleárna zima zničila úrodu. Dospeli k záveru, že jadrová vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskom by mohla spôsobiť smrť hladom až pre päť miliárd ľudí.
„Od hladu by zomrelo viac ako 10-krát toľko ľudí, ako by zomrelo na priame účinky [bômb],” povedal Robock. Ako vypočítali, dokonca aj menšia jadrová vojna medzi Indiou a Pakistanom by mohla poslať do atmosféry milióny ton sadzí a spôsobiť globálny nedostatok potravín.
Robock a jeho kolegovia odhadli, že tento scenár by zabil asi asi dve miliardy ľudí. „Dúfam, že [film] prinúti ľudí klásť otázky o tom, prečo stále máme jadrové zbrane, ako by sa dali použiť a prečo by sme ich potrebovali,“ dodal na záver rešpektovaný profesor.
