Európe hrozí obrovská prírodná katastrofa. Nová štúdia, na ktorú upozornil portál Space, totiž varuje, že dlho spiaci „supervulkán“ v Taliansku sa prvýkrát od roku 1538 približuje k potenciálnej katastrofickej erupcii.
Sopka Campi Flegrei, ktorá sa nachádza neďaleko Neapola v južnom Taliansku, má kôru, ktorá je čoraz slabšia a náchylnejšia na prasknutie, čo „zvyšuje pravdepodobnosť erupcie”, uviedli vedci, ktorí za štúdiou stoja.
Ľudia v ohrození
Najväčším problémom je, že nad rozsiahlym sopečným komplexom žije viac ako 1,5 milióna ľudí, pričom ďalšieho pol milióna má svoje domovy v jeho jedenásť kilometrov dlhej kaldere (inak známa aj ako kotol - sopečný útvar vytvorený prepadnutím stien sopky), ktorá vznikla po obrovskej erupcii pred 39-tisíc rokmi.
Ak by sa Campi Flegrei skutočne prebrala k životu a jej erupcia by bola podobne silná ako naposledy, vo výsledku by vystrelila roztavenú horninu a sopečné plyny vysoko do stratosféry, uvoľnila 33,5 metra vysoké cunami a rozšírila oblak síry a toxického popola.
Ten by mohol Zem uvrhnúť do stavu globálnej zimy na celé roky, čo by zničilo úrodu a spôsobilo masové vymieranie. Vedci tieto zistenia zverejnili v polovici júna v magazíne Communications Earth & Environment.
Erupcia nie je zaručená
"Naša nová štúdia potvrdzuje, že Campi Flegrei sa blíži k prasknutiu," uviedol vo vyhlásení vedúci štúdie Christopher Kilburn, profesor vedy o Zemi na University College London. Varoval však, že "to neznamená, že erupcia je zaručená. Roztrhnutie môže otvoriť trhlinu v kôre, ale magma sa stále musí tlačiť na to správne miesto, aby došlo k erupcii."
Campi Flegrei, čo znamená „horiace polia“ alebo „ohnivé polia“, je rozľahlá, väčšinou skrytá sieť 24 kráterov, ktorá sa tiahne od obrovskej kaldery oproti Vezuvu na západnom okraji Neapola do neďalekého zálivu Puzzuoli.
Hoci sa Campi Flegrei bežne označuje ako supervulkán, nevieme ju takto označiť s určitosťou. Aby sme boli presní, supervulkány sú sopky, ktoré môžu produkovať erupcie najvyššej magnitúdy 8 (na Indexe výbušnosti sopky), čo predstavuje viac ako tisíc kubických kilometrov materiálu.
Situácia sa zhoršuje
Najväčšia erupcia Campi Flegrei však podľa všetkého vyvrhla „len“ 285 kubických kilometrov materiálu, čím sa zaradila do stále katastrofickej kategórie 7. Problémom je, že sa pri nej uvoľnil oblak fluóru, ktorý pri dostatočnom množstve zabíja rastliny a u zvierat spôsobuje ochorenie nazývané fluoróza.
Sopka je v pohybe od polovice 20. storočia, pričom o sebe dala vedieť hlavne v 50., 70. a 80. rokoch 20. storočia. Nadmorská výška mesta Pozzuoli sa zmenila o štyri metre a nechýbajú ani malé zemetrasenia - len za apríl ich zaznamenali viac ako 600.
Aby sa zistilo, aká pravdepodobná môže byť erupcia, výskumníci skombinovali seizmické údaje s meraniami zemného zdvihu, aby zmapovali odhady meniacej sa pevnosti v ťahu kôry regiónu (maximálne napätie, ktoré môže materiál vydržať, kým sa zlomí) a jeho blízkosť k prasknutiu.
Ignorujú to, čo sa deje pod ich nohami
Model výskumníkov naznačuje, že kôra pod Campi Flegrei sa láme a neohýba sa pod tlakom. Hlboko pod Zemou vír podzemného plynu a magmy pomaly ohýbal a oslaboval kôru Campi Flegrei od 50. rokov minulého storočia, čím sa podľa štúdie znížila jej pevnosť v ťahu len na tretinu toho, akú mala v roku 1984.
To znamená, že aj keď zemetrasenia v regióne nie sú také silné ako v 80. rokoch 20. storočia, slabšia hornina má potenciál pretrhnúť sa pri menšom zaťažení, čo seizmológom prináša menej zistiteľných zemetrasení a ľudia si menej všímajú kritický stav pod svojimi nohami.
Napriek tomu vedci tvrdia, že to neznamená, že gigantická erupcia je nevyhnutná. Aby sopky mohli vybuchnúť, plyny sa musia hromadiť rýchlejšie, ako môžu uniknúť, a magma tiež musí byť schopná rýchlo sa pohybovať cez kôru, kde sa vytvorila trhlina - dve podmienky, o ktorých vedci nemôžu s istotou vedieť, musia byť splnené, kým nedôjde k erupcii..
