Jazero, ktoré okamžite premení zvieratá, ktoré sa ho dotknú na kameň, môže znieť ako koncept z gréckej mytológie. V Tanzánii je to však realita. Jazero Natron je na jednej strane kľúčovým miestom párenia sa ohrozených plameniakov, na druhej strane im tu hrozí, že sa premenia na soľnú sochu, keď sa priblížia k jeho okraju, uvádza Daily Mail.
Baktérie, ktoré dodávajú vode jej krvavočervený odtieň, sú jedny z mála organizmov, ktoré dokážu tolerovať jej priemernú teplotu 26 stupňov Celzia, smrteľnú koncentráciu solí a zásaditosť. Podľa ekológa Davida Harpera z Leicesterskej univerzity sú telá, ktoré spadnú do vody, rýchlo rozložené, zatiaľ čo tie, ktoré spadnú na jej okraj, sú „zanesené soľou“, ktorá ich na vždy premení na kameň.
Môže za to sopka
Nehostinné podmienky jazera môžu súvisieť z neďalekou Ol Doinyo Lengai, známou aj ako Božia hora, ktorá je jedinou aktívnou sopkou tvoriacou uhličitany, ktoré menia jazero na soľnú pascu. Tie do jazera privádzajú cez prúdové kanály, ktoré pretínajú sopku, čím prispievajú k jej drsnej zásaditosti nad pH 10.
Na párenie sa do oblasti hrnú len plameniaky, ktoré požierajú vodné sinice bohaté na živiny. Ale ani oni nemôžu uniknúť nemilosrdným podmienkam slaného jazera a môžu sa stať ľahko soľnou sochou na okraji vodnej plochy.
Vzácne geologické objavy
„Pozdĺž pobrežia jazera Natron som našiel vyplavených množstvo zvierat, rôzne druhy vtákov a netopierov,“ uvádza fotograf Nick Brandt vo svojej knihe o jazere s názvom „Across the Ravaged Land“. „Nikto nevie s istotou, ako presne umierajú, ale voda má tak extrémne vysoký obsah soli, že by v priebehu niekoľkých sekúnd zmyla atrament z mojich krabičiek s filmom Kodak,“ opisuje fotograf.
Okrem mŕtvol malo jazero Natron úlohu pri uchovávaní histórie. V roku 2016 našli geológovia viac ako 400 ľudských stôp v stvrdnutej bažine na brehu jazera. Predpokladá sa, že bahno, ktoré zachovalo tieto stopy, sa vyplavilo z Ol Doinyo Lengai, pretože sa v ňom našlo veľké množstvo popola. Následne mohol povrch vyschnúť v priebehu dní alebo dokonca hodín, čím by sa otlačky zachovali. Údajne sú staré až 19-tisíc rokov.