Snaha o vyliečenie Alzheimerovej choroby v posledných rokoch nabrala nielen na obrátkach, ale aj kontroverziách. Ako informuje portál The Conversation, magazín Science v júli 2022 uviedol, že kľúčová výskumná práca z roku 2006 mohla byť založená na vymyslených údajoch.
Tá bola pôvodne publikovaná v prestížnom časopise Nature, ktorá ako príčinu choroby identifikovala podtyp mozgového proteínu nazývaného beta-amyloid.
Rozkol vedcov
Aby toho nebolo málo, v júni 2021 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil aducanumab, beta-amyloid zacielený na protilátky, ako liečbu Alzheimerovej choroby, aj keď údaje podporujúce jeho použitie boli neúplné a protichodné.
Na vedeckej scéne sa vytvorili dve skupiny - jedni lekári tvrdia, že aducanumab nikdy nemal byť schválený, druhí zase, že má dostať druhú šancu. Medzi nimi sú však milióny ľudí, ktorí potrebujú účinnú liečbu. Prečo teda výskumníci aj po rokoch tápajú?
„Vedci sa už roky zameriavajú na pokusy prísť s novými spôsobmi liečby Alzheimerovej choroby tým, že zabránia tvorbe mozog poškodzujúcich zhlukov tohto záhadného proteínu nazývaného beta-amyloid,” vysvetľuje Donald Weaver, profesor chémie a riaditeľ Krembilského výskumného inštitútu v Toronte.
„V skutočnosti sme sa my vedci pravdepodobne dostali do tak trochu intelektuálnej koľaje, ktorá sa sústreďuje takmer výlučne na tento prístup, pričom často zanedbávame alebo dokonca ignorujeme iné možné vysvetlenia,” priznáva.
Autoimunitné ochorenie
Podľa neho sa práve potreba nového „neobvyklého“ spôsobu myslenia o tejto chorobe stáva hlavnou prioritou vo vede o mozgu. Jeho laboratórium pritom navrhuje novú teóriu Alzheimerovej choroby.
„Na základe našich posledných 30 rokov výskumu si už nemyslíme, že Alzheimerova choroba je primárne ochorenie mozgu. Skôr sa domnievame, že Alzheimerova choroba je v zásade poruchou imunitného systému v mozgu.”
Imunitný systém, ktorý sa nachádza v každom orgáne v tele, je súborom buniek a molekúl, ktoré fungujú v harmónii a pomáhajú pri náprave zranení a ochrane pred cudzími útočníkmi.
Keď človek zakopne a spadne, imunitný systém pomáha opraviť poškodené tkanivá. Keď niekto zažije vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, imunitný systém pomáha v boji proti týmto mikrobiálnym útočníkom.
„Presne tie isté procesy prebiehajú v mozgu. Keď dôjde k poraneniu hlavy, imunitný systém mozgu naštartuje, aby pomohol opraviť. Keď sú baktérie prítomné v mozgu, imunitný systém je tu, aby sa bránil,” vysvetľuje.
Podľa jeho výskumov beta-amyloid nie je abnormálne produkovaný proteín, ale je to skôr normálne sa vyskytujúca molekula, ktorá je súčasťou imunitného systému mozgu. „Keď dôjde k poraneniu mozgu alebo ak sú v mozgu prítomné baktérie, beta-amyloid je kľúčovým prispievateľom ku komplexnej imunitnej odpovedi mozgu. A tu začína problém.”
Mozog sa ničí sám
Jednoducho povedané, beta-amyloid nedokáže rozlíšiť medzi inváznymi baktériami a hostiteľskými mozgovými bunkami a omylom napadne práve tie dobré. To následne vedie k chronickej strate funkcie buniek, ktorá vyvrcholí demenciou.
„Mozog je veľmi zvláštny a charakteristický orgán, uznávaný ako najzložitejšia štruktúra vo vesmíre. V našom modeli Alzheimerovej choroby beta-amyloid pomáha chrániť a posilňovať náš imunitný systém, ale žiaľ, zohráva aj ústrednú úlohu v autoimunitnom procese, ktorý podľa nás môže viesť k rozvoju Alzheimerovej choroby,” hovorí.
Zároveň však dodal, že lieky bežne používané pri liečbe autoimunitných ochorení nemusia proti Alzheimerovej chorobe účinkovať. Pevne však verí, že zameranie sa na iné cesty regulujúce imunitu v mozgu nás privedie k novým a účinným liečebným prístupom.
Iné teórie
Okrem autoimunitnej teórie sa začína objavovať mnoho ďalších nových a rôznorodých teórií. Niektorí vedci sa napríklad domnievajú, že Alzheimer je ochorenie drobných bunkových štruktúr nazývaných mitochondrie – továrne na energiu v každej mozgovej bunke.
Mitochondrie premieňajú kyslík zo vzduchu, ktorý dýchame, a glukózu z potravy, ktorú jeme, na energiu potrebnú na zapamätanie a myslenie.
Niektorí tvrdia, že je to konečný dôsledok konkrétnej mozgovej infekcie, pričom za vinníka sa často označujú baktérie z úst. Iní naznačujú, že choroba môže vzniknúť z abnormálneho zaobchádzania s kovmi v mozgu, pravdepodobne so zinkom, meďou alebo železom.
Demencia v súčasnosti postihuje viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete, pričom každé tri sekundy sa stanovuje nová diagnóza. „Alzheimerova choroba je krízou verejného zdravia, ktorá potrebuje inovatívne nápady a nové smery,” dodáva na záver Weaver.