Na začiatok treba spomenúť, že sme cestovali ako partia štyroch ľudí, čo má hneď niekoľko výhod: nie si sám stratený v metropole, ktorá má názvy zastávok v nemčine, a má talent na zdanlivo nekonečné slovné spojenia. Hlavne, vo štvorici je to vždy väčšia sranda. Čiže prvé odporúčanie - vezmi si kamošov.
Do Viedne sme šli Flixbusom za 9 eur/osoba a hostel sme si zajednali v ZM Apartments, čo nás na hlavu vyšlo na 13 eur (zo soboty na nedeľu). O hosteli sa na nete síce píše veľa negatívnych recenzií a narazíš tam aj na odpudzujúce fotky, my sme však na nič hrozné nezažili; boli sme naopak príjemne prekvapení. Buď sme mali šťastie, alebo majitelia problémy vyriešili.
Ak by si chcel porovnať priestory izby v tomto hosteli oproti izbe v najlacnejšom hosteli v Bratislave (Hostel Star) - s podobnou cenou na osobu - bolo by to ako keby si vedľa seba postavil Golden Bridge s Mostom SNP.
Problém nebol ani s víkendom ako takým, v nedeľu sú síce viaceré obchody zatvorené, ale reštaurácií a kaviarní sa to netýka, rovnako ako ani múzeí, galérií či iných výstav.
Katedrála sv. Štefana
Ak prepadáš z dejín umenia, toto bude pre teba povinná zastávka. Nájdeš tu gotiku vo svojej plnej kráse, výške a prepracovaných detailoch. Je dominantou námestia Stephansplatz a zároveň aj miestom, pri ktorom sa konajú protesty. V sobotu sme sa stali na chvíľu súčasťou protestu voči útlaku žien v Iráne, ktorí organizovali Iránky a Iránci. Večer tam zase hráva opera spievaná v ukrajinčine.
Vnútro katedrály ti najprv doslova udrie do nosa - štipľavkastá vôňa kadidla sa tu prelína s arómou stoviek sviečok, ktoré turisti zapaľujú za svoje vyhasínajúce sny. To znelo až moc poeticky, ale k priestorom katedrály sa to hodí.
Najdôležitejšou informáciou pre študenta je však fakt, že je sprístupnená zadarmo. Len prístup k oltáru si musíš zaplatiť (max do 5 eur). Dajú sa navštíviť aj katakomby za približne rovnakú cenu.
Národné prírodovedecké múzeum
Cesta k vchodu bola ako prechádzka po Versailes. Budova múzea ťa ohromí nie len monumentálnosťou a výzdobou, ale aj množstvom exponátov, ktoré múzeum zozbieralo. Vstup stojí 16 eur, dá sa uplatniť aj študentská zľava.
Začínaš pri kameňoch a skamenelinách, nasleduje evolúcia (od prvokov po zložitejšie organizmy), potom dlhšia zastávka pri dinosauroch a nakoniec preparáty rôznych zvierat, exotických, tunajších aj vyhynutých.
Galéria MUMOK
Už budova sama o sebe je fascinujúca. Vnútrajšok je čerešničkou na torte. Galéria so siedmimi poschodiami je preplnená moderným umením od svetoznámych aj menej známych umelcov a umelkýň. Vstup stojí 15 eur a dá sa uplatniť aj študentská zľava.
Na mínus druhom sa nachádzala aj výstava úspešnej Slovenky Emílie Rigovej, ktorá vo voľnom preklade nesie názov Kto mi zahrá? Všetci v partii sme sa zhodli, že jej idylické, mierumilovné zátišia z rastlín a pianína boli rozhodne jedným z najkrajších výstav v celej galérií.
Patologické múzem
Štipku strachu, trocha hnusu, za naberačku histórie a vznikne nám múzem patológie. Tiež patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám, zároveň však plní aj funkciu vzdelávacieho centra - je obľúbené medzi študentmi zdravotníckych škôl a medikmi. Pre medikov je vo vrchných poschodiach aj možnosť pozrieť sa na pitvu a ďalej prehlbovať svoje vedomosti. Vstup ťa výjde na 8 eur.
Je dôležité pripomenúť, že toto múzeum ukazuje patológiu ľudského tela takú, aká je, a nie je vhodné ísť tam s plným bruchom. Preparáty, ktoré sú tam vystavené, sú skutočné a veľmi detailné - narazíš tu na zdeformované ľudské plody, chrbtice, rôzne typy rakoviny, chorôb kože a pohlavných orgánov a aj tváre rozpolené napoly.
Felixx Gay Bar
Felixx je veľmi pekne a teplo zariadený: Ligotavý luxus a sladké a chutné drinky sú presne to, čo tvoje vyprahnuté queer hrdlo na Slovensku dostáva len po kvapkách. Teplí ľudia sú tu však iní ako na Slovensku. Prekvapilo nás, že ono to bol v podstate... len ďalší rádový bar len s výnimkou, že mal prívlastok gey. Ľudia boli odviazaní, šťastní a bez strachu - čo je, samozrejme, úplne super - len nám to viac podtrhlo to, čo nám v našej krajine tak chýba.
Felixx má dve časti. Hore sa nachádza bar s miestami na sedenie a dole mini stage s menším priestorom na tanec. V pivnici to bolo na kompletku preplnené ľuďmi jednotne sa vlniacimi sa do rytmov akéhosi rakúskeho vypalováku. Čo sa klientely týka, keď vypozorovali, že nie sme miestni, boli na nás veľmi milí a povzbudzovali nás do toho, aby sme tam zakotvili na dlhšie. Z Grindru (zoznamka pre teplých, pozn. red.) sme sa neskôr dozvedeli, že bar obľubujú hlavne tridsiatnici.
Club U
Takže naše ďalšie kroky mierili do Clubu U, ktorý okupovali hlavne mladšie ročníky queer-ov. Ale pred tým, než sme sa tam dostali, nasledovala ešte veľmi neúspešná tour de bar.
Viedenské bary sú počas víkendu beznádejne natrieskané, prešli sme tak dva kiláky a obehali cez tucet barov, no všade to isté. Pri jednom sa nám dokonca podarilo omylom prerušiť narodeninovú oslavu, našťastie, bez žiadnych následkov.
Nakoniec sme teda rezignovali a išli smerom ku Clubu U, ktorý sa nachádza na Karlsplatzi v Resselparku. Tu sme zažili absolútne inú atmosféru. Vekovo tam boli hlavne ľudia od 18 do 30 rokov, hralo sa techno, tekkno a Arca. Vyzeralo tak aj oblečenie a vzhľad: mulety, fishnets, crop top, kapsáče a trblietky, veľa trblietok. Proste ako doma vo Fuge alebo Kulturáku.
Potom nasledoval niekoľkohodinový hudobný trip do pop music 2010, ktorý zo sedačiek zdvihol asi každého. Atmosféra bola veľmi uvoľnená, príjemná a bezpečná.
Bar má taktiež dve úrovne, hore je chill, miesto na sedenie s barom a dole parket a bar. Jediným mínusom bol barman dole, ktorý sa možno zaúčal alebo len trollil koncept predaja alkoholu. Nepoužíval mierku na chľast a lial to od oka. Cuba libre ťa teda buď zložilo rovno na zem, alebo to okolo Cuby ani neprebehlo.
Miletička na Karlsplatz-i
Trhy a búdky uprostred Viedne mali krásne čaro. Aj keď tu sa síce viacej prikláňam k tej našej originálnej Bratislavskej Miletičke, tá má navyše aj punc zašitej uličky. Okrem pekných fotiek si tu vieš pochutnať aj na super káve a dať si k nej rovno aj brunch v príjemnej kaviarni.
Kunst Haus Museum
Máš to rád dzive? Toto múzeum presiaklo aj za dvere do svojho okolia a zdeformovalo ulicu na akési surealistické zátišie. Všade farebné kachličky, sošky a tváričky - raj pre oči aj príspevky na Instagram. Vo vnútri nájdeš aj ikonické verejné toalety s fontánou. Počas tvojej potreby ti bude predčítať príjemný hlas filozofiu o vylučovaní v nemeckom ako aj anglickom jazyku.
