Podľa výskumníkov je muž označovaný ako „Düsseldorfský pacient“ doteraz štvrtou osobou a tretím mužom, ktorý je považovaný za vyliečeného, teda že je jeho telo vez vírusu, uvádza CATIE, kanadský zdroj pre informácie ohľadne HIV a hepatitídy C.
Pacient sa liečil na leukémiu – typ rakoviny, ktorá postihuje krv a kostnú dreň, hubovité tkanivo vnútri kostí, kde sa tvoria krvinky. Zlom nastal, keď od darcu drene dostal kmeňové bunky odolné voči HIV. Muž prestal užívať antiretrovírusovú terapiu (ART) - ktorej cieľom je dosiahnuť nezistiteľnú vírusovú záťaž, teda minimálne množstvo vírusu HIV v krvi, píše sa na webe HIVAIDS.sk - v roku 2018, odvtedy nemá žiadne problémy s imunitou ani celkovým zdravím.
Pred ním boli dvaja pacienti s rakovinou, známi ako „berlínsky pacient“ - Timothy Ray Brown, a „pacient z Londýna“ – Adam Castillejo. Obaja muži boli vyliečení z HIV po tom, čo dostali rovnaké transplantácie kmeňových buniek kostnej drene od osoby s genetickou rezistenciou voči HIV.
Sme na ceste k vyliečeniu HIV?
Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že sú v medicíne terapie, ktoré úspešne zvrátili ochorenie. Timothy Ray Brown bol Američan, ktorý bol vyhlásený za prvého muža klinicky vyliečeného z HIV. V roku 1995 žil v Berlíne a keď sa dozvedel, že sa nakazil vírusom, a v roku 2006 mu diagnostikovali leukémiu.
V rámci liečby bolo potrebné, aby dostal dve transplantácie kmeňových buniek, čo sa aj stalo a v roku 2008 bol Brown vyhlásený za vyliečeného ako z HIV, tak aj z rakoviny.
Jeho prípad bol oslavovaný ako obrovský úspech a v roku 2010 súhlasil s odhalením svojej identity a stal sa verejnou osobou. "Som živým dôkazom toho, že možno existuje liek na AIDS," povedal v roku 2012 v rozhovore pre agentúru AFP. Ray Brown neskôr zomrel v roku 2020 na remisiu leukémie, ktorá sa vrátila.
Druhý a tretí človek vyliečený z HIV
Raya Browna v medicíne považovali skôr za ojedinelý prípad než niečo, čo by mohlo byŤ znovu zopakované. Avšak rovnaký prípad sa zopakoval aj s londýnskym pacientom Adamom Castillom.
Podobne ako pacient z Düsseldorfu, aj tretia pacientka, žena ktorá sa dostala do remisie HIV si zachovala súkromie a je známa len ako „pacientka z New Yorku“. V tomto prípade pacientka dostala iný typ liečby ako ostatní; namiesto kmeňových buniek kostnej drene od darcov dostala kmeňové bunky z pupočnej šnúry novorodenca s prirodzenou imunitou voči HIV.
V roku 2022 sa žena rozhodla odhlásiť sa z antiretrovírusovej liečby a po viac ako 14 mesiacoch stále nevykazovala žiadne známky HIV. Jej zdanlivá remisia – ktorá otvorila cestu k liečbe HIV pre širšiu škálu ľudí používajúcich krv z pupočnej šnúry – je však často napádaná po tom, čo niektorí vedci varovali, že je príliš skoro na to, aby sme si mohli byť istí touto liečbou.
Düsseldorfský pacient
V štúdii publikovanej minulý týždeň vo vedeckom časopise Nature vedci privítali správu o tom, že „pacient z Düsseldorfu“ sa stal „prinajmenšom“ treťou osobou s HIV, ktorá bola zbavená vírusu. Po celé roky sa ľuďom s HIV podávala ART terapia na zníženie vírusu na takmer nezistiteľnú úroveň, aby sa zabránilo jeho prenosu na iných ľudí.
Nevýhodou takejto liečby je, že sa musí užívať doživotne a pravidelne. Vírus je totiž stále "zamknutý" v rezervoároch buniek tela a keď pacient prestane užívať antiretrovírusovú liečbu, vírus sa začne znova replikovať a šíriť. Môže nastať aj riziko, že si vyvinie rezistenciu voči zložkám ART terapie a ďalšia liečba bude o to komplikovanejšia.
Definitívny liek by mal odstrániť tieto rezervoáry - vedci sa domnievajú, že presne to sa stalo s tromi mužskými pacientmi z Düsseldorfu, Berlína a Londýna.
Kmeňové bunky ako odpoveď?
Vedci tvrdia, že transplantácie kmeňových buniek nikdy nebudú liečbou HIV, pretože sú vysoko invazívne a nesú príliš veľa rizík. Hoci autori spomínanej štúdie tvrdia, že budúcnosť kmeňových buniek odolných voči HIV nie je síce „nízko riziková“, ale ich význam zdôrazňujú nedávne správy o úspešnej dlhodobej remisii HIV-1 po použití tohto postupu.
Myslia si, že ďalší výskum tohto prístupu „môže byť prísľubom vyliečenia HIV-1 mimo život ohrozujúcich hematologických malignít“, čo znamená prípady rakoviny, ktoré začínajú v krvotvornom tkanive, ako je leukémia a lymfóm.
Tvrdia tiež, že pozorovania v prípade düsseldorfského pacienta by mohli poskytnúť „cenné poznatky, ktoré snáď povedú k budúcim novým stratégiám liečby“.
Infekcia HIV je v súčasnosti nevyliečiteľná, ale možno ju kontrolovať a udržať na uzde pomocou antiretrovírusovej liečby. Z takmer 38 miliónov ľudí žijúcich s HIV na celom svete však 10 miliónov z nich nemá prístup k liečbe. Pričom práve táto liečba je kľúčom k ukončeniu desaťročia trvajúcej pandémie.
