Nová správa OSN pre životné prostredie najnovšie prišla s hrozivou štúdiou o klimatických zmenách a antimikrobiálnej rezistencii. Ide o dve najväčšie hrozby, ktoré sa týkajú ľudského zdravia. Konkrétna správa nesie názov „Príprava na superbaktérie“.
Zdôrazňuje sa v nej úloha zmeny klímy či iných environmentálnych faktorov, ktoré majú tiež svoj podiel na antimikrobiálnej rezistencii. Pojem antimikrobiálna rezistencia znamená schopnosť baktérií prežiť, pričom sa môžu stať odolnými voči antibiotikám. A to môže spôsobiť naozaj desivé škody na ľudskom zdraví, uvádza sa na portáli CNN.
Prečo k rezistencii dochádza?
Dochádza k nej v prípade, keď baktérie alebo vírusy získajú schopnosť poraziť účinky liekov, ktoré boli pôvodne navrhnuté na ich zničenie. A to už ozaj nie je príjemné. „Rozvoj a šírenie rezistencie znamená, že látky používané na prevenciu a liečbu infekcií u ľudí, zvierat a rastlín sa môžu stať neúčinnými a moderná medicína už nebude schopná liečiť ani mierne infekcie,“ uvádza sa v správe OSN pre životné prostredie.
Najhoršie na tom je, že je to skutočne život ohrozujúci problém. Dokazuje to aj správa, ktorá hovorí, že v roku 2019 práve rezistencia bola zodpovedná za úmrtie až piatich miliónov ľudí. A ak sa neprijmú potrebné opatrenia, ktoré pre nás nebudú pohodlné, počet úmrtí môže do roku 2050 stúpnuť až na 10 miliónov ročne. Myslíme si, že obetovať niečo z nášho pohodlia pre naše zdravie by bol ten správny krok. Hoci, bohužiaľ, stále existujú ľudia, ktorí zmeny klímy považujú za hoax alebo si stále myslia, že máme čas. Pritom je to problém, ktorý sa už dávno netýka len určitých oblastí.
Podľa údajov Centier pre kontrolu ochorení a prevencie sa každý rok v Spojených štátoch objavia tri milióny prípadov infekcií, ktoré súvisia s antimikriobálnou rezistenciou, pričom viac ako 35 tisíc ľudí napokon zomrie.
Kde sa antimikrobiálne látky nachádzajú?
Nachádzajú sa v bežných čistiacich prostriedkoch, rastlinných pesticídoch a liekoch, ktoré slúžia na ničenie a zabraňovanie šíreniu mikróbov medzi ľuďmi či plodinami. Rezistencia na lieky sa síce môže vyvíjať prirodzene, ale odborníci varujú, že nadmerné používanie liekov môže tento proces s veľkou pravdepodobnosťou urýchliť. Mikroorganizmy, ktoré tento proces prežili, sa stávajú silnejšími a odolnejšími, a taktiež môžu roznášať aj gény, ktoré sú tiež voči liekom odolné.
„Klimatické zmeny, znečistenie, zmeny počasia, viac zrážok či hustejšie osídlenie miest a mestských oblastí môžu uľahčiť šírenie rezistencie voči antibiotikám. A som presvedčený, že časom sa to bude len zvyšovať, ak neprijmeme pomerne drastické opatrenia na jej obmedzenie,“ povedal doktor Scott Roberts, odborník na infekčné ochorenia z Yale School of Medicine.
Veľkú úlohu zohráva klimatická kríza
Tento článok nemá za úlohu vystrašiť alebo šíriť nejaké poplašné správy, hoci nám Zem horí pod nohami. Ide o poukázanie na ďalší problém, ktorý súvisí so zmenami klímy, a ktorými sme svedkami už aj my. Pretože áno, klimatické zmeny zhoršujú rezistenciu. A dokazuje to aj výskum, ktorý ukazuje, že nárast teploty zvyšuje rýchlosť rastu baktérií, čo súvisí aj s rýchlejším šírením génov, ktoré sú odolné voči antibiotikám. „S extrémnejšou klímou, najmä s jej otepľovaním, sa gradienty (zmena veličiny, napríklad zmena teploty, pozn. red.), ktoré sú hnacou silou vývoja rezistencie, v skutočnosti zrýchlia. Takže obmedzením nárastu teploty a znížením extrémnosti udalostí môžeme zásadne obmedziť pravdepodobnosť vzniku novej rezistencie,“ vyjadril sa doktor David Graham, profesor ekosystémového inžinierstva na Newcastle University.
V správe sa tiež píše, že klimatické zmeny skutočne prispeli k nárastu superbaktérií, čo spôsobili najmä vyššie teploty a znečisťujúce látky v ovzduší, ktoré výrazne prispeli k nárastu šírenia génov, ktoré sú odolné, uvádza sa na portáli The Hill.
Veľkým problémom môžu byť aj silné záplavy, ktoré v poslednom období zažívame aj na Slovensku. Tie môžu podľa odborníkov tiež prispieť k zvýšeniu rizika rôznych infekcií, najmä z dôvodu, že záplavy môžu viesť k zlým hygienickým podmienkam a zvýšenému znečisteniu. Ľudský odpad, ťažké kovy či iné znečisťujúce látky vo vode totiž vytvárajú priaznivé podmienky, doslova raj pre baktérie.
Čo môžeme urobiť?
To, čo môžeme ako jednotlivci či ako spoločnosť urobiť na spomalenie klimatických zmien, sa už riešilo viackrát, ale zatiaľ je to len pri slovách bez činov. A to aj napriek tomu, že sa ukazujú stále nové skutočnosti, ktoré nepôsobia príliš priaznivo. Podľa slov odborníkov je totiž jasné, že klimatická kríza a s tým spojená antimikrobiálna rezistencia sa zhoršila práve vplyvom ľudskej činnosti.
Odborníci tvrdia, že jedným z krokov na boj proti klimatickej kríze a problémom s ňou spojené, je zlepšenie kvality ovzdušia. „Znečistenie ovzdušia, pôdy a vodných tokov ohrozuje ľudské právo na čisté a zdravé životné prostredie. Tie isté faktory, ktoré spôsobujú zhoršovanie životného prostredia, takisto zhoršujú problém antimikriobálnej rezistencie. Jej vplyvy by mohli ohroziť naše zdravie a potravinové systémy,“ hovorí Inger Andersenová, výkonná riaditeľka UNEP pre rovnomennú stránku. „Zníženie znečistenia je predpokladom ďalšieho storočia pokroku smerom k nulovému hladu a dobrému zdraviu.“
Takisto je veľmi dôležité aj zvýšiť úsilie na celom svete o zlepšenie vodného hospodárstva a zaoberať sa aj čistotou vodných plôch, aby sa obmedzilo šírenie a rozvoj rezistencie baktérií. Ďalej to môžu byť činnosti, ktoré dokážeme zvládnuť aj ako jednotlivci. Začať od seba a nečakať, kým prvý krok urobí niekto iný.
